foto
Slepý muž v labyrinte písmenKeď roku 1986 zomrel v Ženeve Jorge Luis Borges, bolo celému svetu jasné, že odchádza jeden z najvýznamnejších spisovateľov nielen 20. storočia, ale celých dejín literatúry. Hoci nikdy nezískal Nobelovu cenu, jeho obľúbenosť u náročných čitateľov a jeho vplyv na ostatných spisovateľov boli obrovské. Bez Borgesa by nebolo niekoľko významných autorov. Rád sa k nemu hlási napríklad Umberto Eco alebo náš Dušan Mitana.
Narodil sa roku 1899 v Buenos Aires, ale ako dieťa strávil niekoľko rokov vo Švajčiarsku a neskôr v Španielsku. Možno práve preto o ňom hovorili, že je najeurópskejší latinskoamerický spisovateľ. Borges nikdy nenapísal väčšiu vec, novelu alebo román, a predsa vytvoril obrovský borgesovský svet. Tvrdil, že vesmír je nekonečná knižnica a knižnica sveta je jeden nekonečný vesmír. Jeho žánrom bol fragment: básne, poviedky, eseje, predhovory, doslovy, ankety, prejavy, prednášky alebo jednoducho - texty.
Ako básnik si získal ohlas, až keď sa stal svetoznámym svojimi prózami. Boli to najmä knihy poviedok Fikcie a Alef a neskôr Kniha z piesku. Každá próza predstavuje dômyselný textový labyrint plný paradoxov, narážok, odkazov na iné knihy, nelogickostí. Próza Funes, muž so zázračnou pamäťou, je príbehom o človeku, ktorý bol postihnutý prekliatím - nedokázal nič zabudnúť.
Borges sa však celý život pohyboval aj v ťažko zaraditeľných žánroch. Svedčia o tom knihy Obecné dejiny hanebnosti alebo Fantastická zoológia, ktorá je vlastne katalógom neexistujúcich zvierat a mytologických potvor. Svojím založením bol Borges knihovník, ktorý obsiahol neuveriteľnú databázu informácií a poznatkov rôznorodej kvality. Občas sa hovorí, že vytváral svoje knihy z iných kníh. Ak je to naozaj pravda, tak iba preto, lebo pre Borgesa bol často vymyslený svet kníh skutočnejší ako reálny svet. V ňom sa pohyboval menej isto. Od päťdesiatich rokov začal slepnúť. Dá sa v tom vidieť priam osudová symbolika: človek, ktorý celý život čítal a písal knihy, ich zrazu mohol vnímať iba za pomoci druhých. Borgesovský paradox sa dovŕšil vtedy, keď ho vymenovali za riaditeľa argentínskej národnej knižnice, kde sa jeho slepota dovŕšila.
Vo svojej prednáške Slepota však Borges hovorí o svojom postihu pokorne a odovzdane: "Svet slepca nie je nocou, ako ľudia predpokladajú." A dodáva: "Keď som už stratil tento milý svet, ktorý možno vidieť, musím vytvoriť čosi iné: musím stvoriť budúcnosť, to, čo prichádza po viditeľnom svete, o ktorý som nenávratne prišiel."
Začal svoje rozprávania, prednášky, úvahy, básne diktovať. Kniha Brodiho správa sa priamo označuje za "slepecké cvičenia". Borges opustil svet zrkadiel, labyrintov a masiek, a ponoril sa do spomienok a tradície. Vrátil sa k argentínskej mytológii a námetom z histórie. Nestratil však nič zo svojej sily, imaginácie a presvedčivosti. Čitateľ, ktorý sa ponorí do týchto príbehov, bude v pozadí počuť naliehavý hlas rozprávača.
Pretože Jorge Luis Borges bol predovšetkým rozprávač podivuhodných príbehov. Praotca všetkých rozprávačov Homéra pripomína nielen svojou slepotou, ale aj oddanosťou literatúre. Slepý muž prechádza labyrintom písmen s istotou, ktorá nás dnes fascinuje i dojíma. DANIEL HEVIER
"Priateľstvo medzi dvoma mužmi je luxus, medzi dvoma ženami zázrak."
"Raj som si vždy predstavoval ako knižnicu, nikdy ako záhradu."
Jorge Luis Borges
"Borges je autor, ktorý písal iba krátke eseje a poviedky. Ich inteligencia, bohatosť nápadov a pevný, až matematický štýl, sú však dostatočné na to, aby sme ho nazývali veľkým autorom."
André Maurois
