Detí ako Tonka Koplíková z Bratislavy by Slovensko potrebovalo viac. Pred dvoma rokmi - ako deväťročná - prečítala za štyri mesiace vyše päťtisíc strán. FOTO - ARCHÍV TASR
Čítanie s porozumením slovenským žiakom veľmi nejde. Spomedzi zúčastnených 40 krajín sa umiestnili až na 31. prvom mieste, čo je významne pod úrovňou krajín OECD. Priemerný slovenský žiak dosahuje v tejto gramotnosti len druhú úroveň z piatich možných. Vie riešiť ľahké úlohy, ale oveľa menej je úspešný v ťažkých úlohách.
Najlepšie výsledky (priemer OECD) dosiahli deti z väčších miest a deti, ktorých otcovia mali najvyššie vzdelanie.
Čitateľská gramotnosť sa podľa PISA nechápe ako schopnosť čítať, nesleduje ani schopnosť rýchlo a plynulo čítať.
Aby žiak dosiahol najvyššiu úroveň čitateľskej gramotnosti, musí byť schopný spracovať také informácie z neznámeho textu, ktoré nie je jednoduché nájsť, musí preukázať detailné porozumenie textu a musí vedieť posúdiť, ktoré informácie z textu sú relevantné. Takýto žiak je schopný kriticky hodnotiť, formulovať hypotézy založené na konkrétnych vedomostiach a reagovať na neočakávané situácie.
Túto úroveň však dosiahlo v krajinách OECD len 10 percent testovaných žiakov.
Rebríček úspešnosti
1. Fínsko
2. Kórea
3. Kanada
4. Austrália
5. Lichtenštajnsko
6. Nový Zéland
7. Írsko
8. Švédsko
9. Holandsko
10. Hongkong - Čína
...
24. Česká republika
...
31. Slovensko
...
37. Mexiko
38. Indonézia
39. Tunisko
