Americkí kongresmani hovoria s manželkami a matkami obetí 11. septembra. Rodiny obetí boli jednou z najsilnejších skupín, ktorá tlačila na prijatie reformy tajných služieb. FOTO - ČTK/AP

Amerika mení po polstoročí systém tajných služieb. Je to bodka za studenou vojnou. Reforma tajných služieb sa stala po 11. septembri nutnosťou, politici sa zhodli, že tajné služby zlyhali. Nakoniec to priznali aj tie.

Snemovňa reprezentantov reformu schválila už včera, Senát tak mal urobiť v noci. V pondelok sa obom komorám Kongresu po mesiacoch podarilo nájsť dohodu. Reforma mala prejsť pôvodne už na začiatku jesene, Senát a Snemovňa však neprijali rovnaké znenie. Dohodnúť sa pokúšali v novembri, republikánski konzervatívci však všetko zablokovali. Teraz sa dohodli. Určite pri tom zohralo úlohu aj to, že to bola posledná príležitosť tohto Kongresu urobiť niečo veľké. Niečo, čo sa zapíše do histórie.

Za najväčšiu zmenu sa považuje centralizácia tajných služieb. Doteraz mala Amerika 15 agentúr, ktoré fungovali nezávisle. 11. september ukázal, že to bol chaos. Ak by už vtedy Amerika skladala čiastkové informácie, ktoré jednotlivé agentúry mali, nemuselo možno k útokom dôjsť.

Dnes preto vzniká nová pozícia, niečo ako superšéf tajných služieb. Národný riaditeľ spravodajských služieb bude stáť nad FBI a CIA, bude koordinovať prácu všetkých 15 agentúr. U jedného človeka sa budú zbiehať informácie z obrieho systému, v ktorom pracuje 200-tisíc ľudí, on bude aj rozhodovať, ako majú nakladať so 40-miliardovým rozpočtom.

Zákon okrem toho zriaďuje nové protiteroristické centrum a výrazne sprísňuje kontroly hraníc.

Reforma má jasnú podporu väčšiny Američanov. Aj preto ju podporoval prezident George Bush. V princípe ju podporujú demokrati aj republikáni. Republikánom však dlho prekážalo, že v niektorých bodoch je zákon málo dôrazný: hovorilo sa napríklad o vodičských preukazoch. Dnes ho relatívne jednoducho dokáže získať aj ilegálny imigrant. Vodičský preukaz je potom dokladom, ktorý mu otvára dvere ďalej.

Republikáni však upozorňovali aj na to, že zákon naruší nezávislosť vojenských tajných služieb. Obávajú sa, že medzi prezidenta a generálov sa postaví nový šéf všetkých tajných služieb.

Experti aj dnes pochybujú, že nový človek zásadne zmení celý systém. Má síce dosah na peniaze a informácie, nemá však priamy kontakt na ľudí, ktorí robia v teréne. Práca tajných služieb sa tak naďalej meniť nemusí.

Konzervatívci vytvorenie tohto postu odmietajú z princípu. Pre nich je to len ďalšie zbyrokratizovanie systému. Viac vlády, viac papierov a menej rýchlych a akčných rozhodnutí.

Čo je v novom zákone o tajných službách

* vytvára pozíciu národného riaditeľa spravodajských služieb,

* vytvára protiteroristické centrum,

* vytvára výbory kontroly občianskych slobôd,

* zvyšuje hraničné kontroly,

* sprísňuje podmienky na získanie víz,

* posilňuje práva vyšetrovateľov pri vyšetrovaní podozrivých z terorizmu. (reuters)