Európska únia zatiaľ nenašla ďalší recept na zvýšenie výkonu hospodárstva a služieb členských krajín. Ministri práce a sociálnych vecí európskej dvadsaťpäťky sa včera v Bruseli prekvapujúco nedohodli na revízii smernice o pracovnej dobe. Kameňom úrazu bola týždenná pracovná doba. "Dúfam, že pokrok dosiahneme počas luxemburského predsedníctva v nasledujúcom polroku," povedal Vladimir Špidla, eurokomisár pre zamestnanosť, sociálne veci a rovné príležitosti.

Podľa návrhu Európskej komisie mali opatrenia zachovávať zdravie a bezpečnosť pracovníkov, ale súčasne reagovať na potreby modernej európskej ekonomiky. Novú smernicu ale ostro kritizovali nielen odbory a zamestnávatelia, ale aj niektoré štáty. V kuloároch sa hovorilo o piatich "starých" členských krajinách.

Hlavným terčom odborárskej kritiky bolo ustanovenie, podľa ktorého sa čas, síce strávený v službe, ale neodpracovaný, nemá započítavať do pracovnej doby. To sa týka napríklad lekárov, ošetrovateľov a záchranárov. Komisia tak reagovala i na rozsudky Európskeho súdneho dvora proti nemeckým nemocniciam. Podľa neho sa pohotovosť musí odmeňovať rovnako ako pracovná doba, pokiaľ sa lekári a zdravotníci musia zdržiavať na pracovisku.

Návrh novej smernice vytvára novú kategóriu doby v službe, tzv. "neaktívna" časť doby v službe. Do pracovnej doby sa nemá započítavať, iba ak by to vnútroštátne právne predpisy alebo kolektívna zmluva stanovili inak. Lekárska loby podobne ako odbory plánované rozdelenie doby v službe na "aktívne" a "neaktívne" pokladá za svojvoľné a vzdialené praxi. Nasadenie pohotovostného lekára podľa nich môžu diktovať len okolnosti, a nie zamestnávateľ.

Dohoda včera stroskotala na ďalšom spornom bode a tým je týždenná pracovná doba. Malo by byť síce menej výnimiek z maximálneho rámca 48 pracovných hodín týždenne. Zároveň sa však referenčné obdobie na výpočet priemerného 48-hodinového pracovného týždňa má predĺžiť zo štyroch mesiacov na celý rok. To sa týka cestovného ruchu a pohostinstva, i poľnohospodárstva.

DAVID ZELINGER, Brusel