banka Slovenska "mala posilniť svoju komunikáciu smerom k verejnosti s cieľom usmerňovať inflačné očakávania a podporovať na budúcnosť zamerané trendy pri stanovovaní miezd v súkromnom sektore."
Ministerstvo financií už v prípade verejného sektora pozerá na budúcu infláciu. "Pri zostavovaní rozpočtu vychádzame z očakávaného rastu cien v danom roku a podľa toho nastavujeme aj navrhovaný rast platov," hovorí poradca ministra Peter Papanek.
Aj podľa analytika Tatra banky Elizeja Macha je logickejšie, keď mzda rastie o predpokladanú infláciu. "Keď vývoj príjmov občanov nie je časovo posunutý oproti vývoju ekonomiky, lepšie sa napríklad plánujú výdavky alebo pôžičky domácností." Pripomína však, že v súčasnosti, keď sa rast cien z roka na rok spomaľuje, by bol taký prístup pre pracujúcich menej výhodný. Napríklad v budúcom roku sa očakáva pomerne výrazný rast kúpyschopnosti obyvateľstva spojený aj s tým, že pri vyjednávaní nových platov sa berie ohľad na to, že v tomto roku ešte ľuďom predražovalo život dobiehajúce uvoľňovanie cien energií.
Za výhodu spätného zohľadňovania inflácie pri zvyšovaní príjmov Macho považuje presné štatistické čísla, ktoré sú v danom čase k dispozícii. Pri počítaní s očakávaným vývojom by totiž mohla zohrávať úlohu nedôvera občanov k odhadom. "Čo by sa malo brať za smerodajný odhad? Odhad vlády? Alebo priemerný odhad najvýznamnejších bánk?" pýta sa ekonóm.
Zároveň však pripomína, že už v krátkom čase nebude táto otázka taká aktuálna. "O pár rokov úplne odznejú administratívne vplyvy na rast cien a inflácia sa bude z roka na rok líšiť len málo," vysvetľuje.
(ij)
