tislava 6. decembra
"Ach, Fortúna vládne tuná, je ako tvár mesiaca, raz pribúda, raz odbúda a potom sa odvracia," Aj takého texty potulných stredovekých spevákov zhudobil Carl Orff vo svojom sugestívnom oratóriu Carmina Burana. V produkcii, ktorá si dala do titulku prívlastok Monumentálna opera, sa zjavovali alegorické postavy anjelov i diablov, trubadúri spievali, kňazi hrozili krížmi a panny unikali pred zvodmi lásky.
V kovovej pódiovej veži lásky sa točilo horiace koleso šťastia, pod ňou sa konali rytierske súboje a hostiny, v ktorých zvíťazila jar, víno a láska. Môžete si paralelne s baterkou sledovať v bulletine vysvetlenia k scenáru, alebo sa nechať unášať zmyselnosťou a silou hudby, kvôli ktorej asi väčšina divákov v pondelok večer do haly Incheby prišla.
Divadelná verzia Carminy Burany v koncepte Waltera Hapta je trochu inšpirovaná filmom Jeana-Pierra Ponnella z roku 1975, v ktorom spievala aj Lucia Poppová. Túto inscenáciu autorizoval ešte sám Orff.
Produkcia Carminy Burany sa pôvodne hrala pod šírym nebom so špičkovými orchestrami, špičkovými dirigentami, sólistami i zborom. Po takmer desiatich rokoch od svojej premiéry sa hrá v oklieštenej podobe v halách, žiaľ, už aj s menej hviezdnym obsadením. Menšia je scéna i celkový počet účinkujúcich. Efektné ohňostroje a svietenie, ktoré vidíme na obrázkoch, sa rovnako muselo mierne prispôsobiť halám, o scénickú pyrotechniku sme však celkom neprišli. Choreografia neponúka veľa samostatných tanečných výstupov, skôr išlo o štylizovaný scénický pohyb až pantomínu.
Kostýmy sú rozprávkové, plné fantázie, cítiť z nich však už roky deväťdesiate, ba možno aj sedemdesiate. V roku 2004 by sa dala Carmina Burana urobiť aj abstraktnejšie a výtvarne delikátnejšie, táto verzia bola zas určite divácky ústretovejšia.
Inscenovaniu skladby predchádzal koncert z diela Guiuseppe Verdiho s názvom Viva Verdi. Pravdepodobne sa organizátori báli, že by samotnú Carminu Buranu považovali za primalú náhradu za vstupné, v každom prípade pauza medzi dvomi časťami večera preverila nedostatočné sociálne zázemie Incheby. Navyše neviem, či Verdi a Orff hudobne až tak ladia, a či organizátori svojich divákov dobre odhadli, ak im nachystali tie najčastejšie hrané úryvky. Komentár moderátorky, navyše nie celkom presný, pripomínal trochu výchovné koncerty.
Návštevník podobného podujatia ale musí tušiť, že titulky o senzácii či najúspešnejšej svetovej produkcii sú dobrým marketingom. Vypredaná veľká sála je však dobrá správa pre organizátorov priemyslu zážitkov na Slovensku. Nakoniec, nikto nemusel až tak ľutovať. Rozlúčenie s Fortúnou bolo skutočne efektné: "Mám žiť v cnosti, poctivosti? Čože budem z toho mať? Osud márny, preklínaný, len sa krútiš v kolese."
