Babička hľadajúca svojho vnuka a stredoškolák hľadajúci svojho starého otca utvárajú dve dejové linky vo filme Nezvestný. Príbeh o neľahkých vzťahoch, stratách a ťažkom znovunachádzaní súťaží v sekcii prvých a druhých hraných filmov na Medzinárodnom filmovom festivale Bratislava. Film už získal tohto roku Zlatého tigra v Rotterdame, Cenu pre najlepšieho režiséra na festivale v Aténach a ocenenie Najväčší objav na vlaňajšom festivale v Pusane. Nakrútil ho slávny tchajwanský herec a debutujúci režisér LEE KANG-SHENG.

Vo filme sa v záberoch stále vraciate k počítačom alebo záchodom.

Aj ja sa veľmi rád bavím na počítačoch, a trávim pri nich oveľa viac času, ako treba. Záchody sú zas jediným miestom na verejných priestranstvách, kde môže byť človek sám a v intimite.

Sú Taiwanci zvyknutí pozerať sa v kine na ľudí na takých intímnych miestach?

Zdá sa mi, že nielen Taiwanci. V každom človeku sa skrýva kúsok nezbedníka, ktorý sa rád pozerá na súkromie niekoho iného.

Na začiatku filmu diváka poriadne potrápite, necháte ho desať minút sledovať, ako stará mama hľadá v parku svojho strateného syna. Natrápili ste sa pri tej scéne aj vy?

Áno, potrebovali sme veľa času, kým bola Lu Yi-ching pripravená. Dlho som vyčkával za kopcom so skrytou kamerou a striehol na ten správny okamih. Vykrútil som pri tom celý kotúč filmu.

Ako ste sa na to pripravili?

Herečke som pripol na šaty kontaktný mikrofón, ukázal jej miesto, kde sa má pohybovať a oslovovať ľudí, aby jej pomohli. Nikto okolo nej nemal ani potuchy, že sa nakrúca. Keďže nikto z nich nemal mikrofón, hladina zvuku bola dosť nevyrovnaná, zvukári to museli zachraňovať. Urobili sme to však na prvý šup, herečka utekala veľa a zdalo sa mi, že aj dobre. Opakovať by sme to aj tak nemohli, to by už ľudia prišli na to, že ich niekto nakrúca.

Nebáli ste sa, že desať minút bude veľa?

Záber bol výborný vcelku, bola by ho škoda postrihať. Chcel som, aby ľudia pocítili, aké to naozaj je, keď sa vám stratí dieťa. Ak majú byť zábery autentické a realistické, musia byť dlhé. Potrebujem čas, aby vynikli detaily, a tie by diváci v rýchlom tempe scén nepostrehli.

Možno sa pri filme pýtali, prečo vidieť len deti a starých rodičov, prečo v ňom chýbajú rodičia.

V čínskom origináli sa film volá Nevidieť. Keď mi zomieral otec, bol som pohrúžený do nakrúcania filmov. Nemal som čas sa oňho starať.

Máte pocit, že ste svoj vzťah s ním prepásli?

V tradičnej čínskej spoločnosti má otec doma veľkú autoritu. Aj keď je medzi ním a synom silné puto, musí si od neho udržovať odstup. Nie je bežné, aby sa rodičia s deťmi objímali, ja som sa to však naučil. Pomohlo mi práve herectvo. Vďaka nemu sa postupne náš vzťah zlepšil. Začal som používať svoje telo, aby som im prejavil lásku.

Čo ste riešili pred svojím režisérskym debutom?

Napísal som len veľmi jednoduchý scenár, vyzeral skoro ako osnova. Trochu som sa bál, čo z toho bude. Pri nakrúcaní som bol ale stále istejší a istejší. Videl som, že herci sú výborní a že sa skvelo dopĺňajú s technikou. Najšťastnejší som bol na konci, podarilo sa mi vymyslieť najlepší možný záver. Našiel som kľúč, ktorý rozdelil hľadajúcich ľudí od stratených - nájdených.

Veľa ste hrali vo filmoch režiséra Tsai Ming-lianga. Vypýtali ste si od neho nejakú režisérsku radu?

Ja som sa ho podvedome snažil napodobňovať, a on to vycítil. Keď som si niekedy nevedel rady, ukázal mi, ako by sa scéna dala nakrútiť, a povedal mi: prosím ťa, len to neurob tak ako ja! Tiež mi prízvukoval, aby som sa zbytočne dlho netešil, keď sa mi podarí scénu dobre nakrútiť. Ale aby som sa rýchlo pustil do ďalšej.

Už máte nejaký plán, ako ďalej?

Najbližšie dva-tri filmy zrejme neprídem s ničím výnimočným. Najprv si chcem nájsť vlastnú cestu, vytvoriť si sebe vlastný štýl, potom budem rozmýšľať, čo ďalej. Chcem nakrúcať filmy s rôznymi témami a rozličnými, netradičnými formami. A chcem naučiť taiwanských divákov pozerať sa na moje filmy.