Jeruzalem 7. decembra (TASR) - V izraelskom múzeu holokaustu sa nedávno objavil denník, ktorý poskytuje jedinečné svedectvo o židovskom povstaní vo varšavskom gete z roku 1943.
Šesťstránkový denník - zrejme jediný písomný záznam udalostí napísaných priamo počas povstania, ktorý boje prežil - napísala mladá židovská žena, ktorá opisuje ukrývanie sa v preplnenej pivnici domu.
Mesiac trvajúce povstanie pár desiatok zúfalých a hladujúcich židov proti nacistickým okupantom je jedným z najznámejších príbehov o židovskom hrdinstve počas holokaustu.
Autorka denníka, ktorá neuviedla meno a osud ktorej zostáva neznámy, opísala obdobie deviatich dní. Počas nich žila z misky polievky a šálky kávy denne. Vonku Nemci vypaľovali domy.
"Geto horí štvrtý deň. Vidieť len stojace komíny a skelety vypálených domov. V prvom okamihu z tohto pohľadu človeka z hrôzy zamrazí," zaznamenala neznáma.
Denník je napísaný úhľadným rukopisom v poľštine na grafickom papieri. Autorka nikdy nespomenula svoje meno, odhalila len, že je členkou židovskej mládežníckej skupiny, čo naznačuje, že v tom čase mala okolo 20 rokov.
Svedectvo je súčasťou veľkej zbierky listov, poznámok a iných záznamov, zozbieraných po vojne Adolfom-Abrahamom Bermanom, ktorý prežil geto, bol lídrom podzemného hnutia a po vojne sa presťahoval do Izraela.
Berman artefakty v 70. rokoch venoval Domu bojovníkov geta, múzeu v kibuci Lochamei Haghettaot na severe Izraela. Experti múzea si význam denníka uvedomili len nedávno, keď Bermanov archív organizovali a pripravovali na zverejnenie.
"Jedinečnosť tohto denníka spočíva v tom, že je - pokiaľ vieme - jediným na svete, ktorý bol napísaný priamo v čase bojov," povedal Jossi Šavit, riaditeľ archívov múze. "Ostatné denníky boli napísané potom," dodal.
Varšavské geto bolo v nacistami okupovanom Poľsku vytvorené v roku 1940. Do preplnenej štvrte násilím previezli židov z okolia. V čase vrcholu, na jar 1941, sa na 300 hektároch tiesnilo asi 450.000 ľudí. Väčšina zomrela od hladu alebo v nacistických vyhladzovacích táboroch.
Keď sa Nemci v roku 1943 rozhodli geto úplne zničiť, žilo v ňom stále 60.000 židov. Stovky z nich sa - napriek nedostatku zbraní, munície, vody a potravín - postavili nacistom na ozbrojený odpor. Napriek presile sa držali 27 dní, kým Nemci geto nevypálili. Niektorí židia prežili, keď sa kanalizáciami dostali do susedných častí mesta.
Prvý záznam v denníku je zo šiesteho dňa povstania, 24. apríla 1943. Pisateľka žije s niekoľkými ďalšími v pivnici domu, skrytá pred nacistami. Nemci dom niekoľkokrát podpálili, pričom dym preniká do úkrytu, čo sťažuje dýchanie.
Osadenstvo úkrytu sa najprv snažilo oheň uhasiť, neskôr to však nechali tak, zrejme po rozhodnutí, že požiar pomôže utajiť ich skrýšu.
Po vypálení neďalekej skrýše z nej ľudia ujdú do pivnice, kde je pisateľka. Novopríchodzí nemajú žiadne potraviny a sú hluční, čo zvyšuje riziko odhalenia skrýše.
Pivnica je taká preplnená, že autorka musí spať s dieťaťom, ktoré sa stále prehadzuje, čo spánok znemožňuje. Niekedy, ako píše, musí byť na stráži.
Keďže identita autorky nie je známa, nevie sa, čo sa s ňou stalo. "Nie sme si istí, či bola zabitá. Možno leží v dome s opatrovateľskou službou niekde v Spojených štátoch," povedal.
Posledný záznam, z 2. mája, je najdlhší, ako keby pisateľka pochopila, že jej príležitosť opísať ničenie sa blíži ku koncu. "Zostal nám len náš úkryt. Samozrejme, veľmi dlho nebude bezpečný," napísala. Zdá sa, že posledné slová naznačujú blízkosť smrti. "Žijeme tento deň, túto hodinu, tento okamih."
Na internete: Ghetto Fighters House: www.gfh.org.il
2 ari pel
