Brusel 7. decembra (TASR) Rokovania členských štátov EÚ o obmedzení dĺžky pracovného času sú zablokované. Ministri sociálnych vecí a zamestnanosti dnes v Bruseli nedosiahli dohodu o novele smernice o pracovnom čase, pretože sa rozchádzajú v názore na to, či a ako pracovný čas obmedziť.
Slovensko a väčšina členských krajín je proti tomu, aby bola výnimka pracovať viac ako 48 hodín týždenne úplne zrušená, ani s tým, aby bolo možné pracovať dlhšie výlučne na základe kolektívnej dohody. Takéto úpravy smernice presadzuje Európska komisia, Európsky parlament a niekoľko členských štátov EÚ, ktoré blokujú rokovania.
Nesúhlasíme s tým, aby nad možnosťou dohody o rozsahu pracovného času vládli odbory prostredníctvom kolektívneho vyjednávania, povedal po rokovaní slovenský minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník.
Zdôraznil, že individuálne vyjednávanie zamestnanca so zamestnávateľom o dlhšom pracovnom čase by malo byť rovnoprávne ku kolektívnemu.
Možnosť výnimky pracovať dlhšie by mala byť podľa neho v každom prípade navždy zachovaná. Jej úplné zrušenie presadzuje napríklad Belgicko, Francúzsko, Španielsko a Grécko, Švédsko v záujme kompromisu navrhlo, aby sa výnimka úplne zrušila nie hneď, ale až o niekoľko rokov.
Slovensko je podľa Kaníka pripravené na kompromisy, ale tie nesmú narušiť základné princípy: aby individuálne rozhodnutie bolo rovnoprávne k rozhodnutiu na báze kolektívneho vyjednávania, aby nebolo stanovené, že možnosť výnimky bude po istom čase zrušená.
Myslím si, že táto možnosť by mala ostať zachovaná, Slovensko, Európa aj svet sa vyvíjajú a podniky musia mať možnosť v rámci zamestnávania prispôsobovať sa tlakom, aby boli konkurencieschopné. Preto ich nesmieme zväzovať nejakými prílišnými administratívnymi obmedzeniami, zdôraznil Kaník.
Zrušenie výnimky sa preto Slovensku vôbec nepáči a nepáči sa ani väčšine krajín. Myslím, že toto stanovisko sa nám nakoniec podarí presadiť, verí minister. Po rokovaniach má dojem, že osem z desiatich nových krajín má podobný postoj ako Slovensko a aj neutrálne krajiny skôr chápu naše pozície.
Jednoducho my potrebujeme rásť, potrebujeme, aby životná úroveň našich ľudí stúpala a nemôžeme dopustiť, aby sme boli brzdení akýmkoľvek spôsobom, nie je dôležité, že sa to skrýva za nejaké vzletné a dobre vyzerajúce myšlienky o ochrane pracujúcich. Každý musí mať právo slobodnej voľby, dodal Kaník, ktorý očakáva o smernici ešte ťažké rokovania.
Poukázal tiež na to, že zatiaľ čo predpoludním sa ministri bavili o lisabonskej stratégii a potrebe zvyšovať ekonomický rast a konkurencieschopnosť únie, popoludní viaceré krajiny trvali na tom, čo by vlastne rast spomalilo. Disponibilný rozsah pracovného času je významným aspektom rastu výkonnosti ekonomiky, pripomenul Kaník. Členské štáty únie teraz čakajú na stanovisko Európskeho parlamentu a v rokovaniach budú pokračovať na budúci rok.
