Brusel 13. decembra (TASR) - Kráľovský zámok v bruselskej štvrti Laeken privíta v piatok a sobotu lídrov 15 členských krajín EÚ na summite, ktorý mal byť pôvodne venovaný najmä budúcnosti Európy a rozšíreniu. Pod tlakom udalostí, ktoré preplnili jeho agendu, však hrozí, že tieto dve oblasti sa nakoniec ocitnú v úzadí.
Summit za začne v piatok o 10.00 h tradičným stretnutím európskych lídrov s predsedníčkou Európskeho parlamentu Nicole Fontainovou. Po ňom sa prezidenti alebo premiéri pätnástky pustia do diskusie o medzinárodných otázkach, najmä o situácii v Afganistane a na Blízkom východe.
Budú sa tiež venovať spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike - cieľom summitu je vyhlásiť pripravovanú silu rýchlej reakcie za inštitucionálne operatívnu. V tejto otázke je kľúčová dohoda o spolupráci EÚ a NATO, ktorú teraz blokuje Grécko.
Po obede podávanom belgickým kráľom Albertom II. budú šéfovia štátov a vlád hovoriť o plnení cieľov zo summitu v Tampere s dôrazom na azylovú a imigračnú politiku. Potom sa budú "stručne" venovať rozšíreniu na základe hodnotiacich správ Európskej komisie, ako napísal v pozývacom liste svojim kolegom belgický premiér Guy Verhofstadt.
Hoci pôvodne malo byť rozšírenie jednou z hlavných tém Laekenu, bude zrejme odbavené "stručnou" diskusiou. Lídri pravdepodobne bez zmien schvália závery, ktorú už v pondelok prijali ministri zahraničia. Potvrdili v nich síce časový rámec rozšírenia z predchádzajúcich summitov, teda ukončenie prístupových rozhovorov s pripravenými kandidátmi do konca budúceho roku a ich účasť na voľbách do EP v roku 2004, vyhli sa však na rozdiel od EK akejkoľvek zmienke o tom, že šancu naplniť tento scenár má až desať krajín.
Ďalšími témami popoludňajšieho programu budú ekonomické otázky, posledné prípravy na zavedenie eura a jedna z najhorúcejších tém - spoločný patent, ktorého schválenie blokujú Španielsko a Portugalsko.
Počas pracovnej večere je zámerom Verhofstadta diskutovať o návrhu Laekenskej deklarácie, ktorá má vytýčiť témy pre budúcu reformu EÚ. Belgický návrh, s ktorým premiér Verhofstadt po hlavných mestách únie, sa nestretol všade s nadšenými reakciami. Najmä z Londýna, Kodane či Paríža sa ozvali kritické hlasy o prílišnej ambicióznosti a priveľmi federalistickom prístupe.
Prípravou reformy sa bude od jari budúceho roka zaoberať konvent, ktorý lídri EÚ v Laekene oficiálne vyhlásia. Podľa najnovšieho návrhu sa na ňom zúčastnia aj všetky kandidátske krajiny vrátane Turecka, ktorého účasť nebola doteraz istá. Summit by mal vymenovať predsedu konventu, horúcimi favoritmi sú niekdajší významní politici Francúzi Valéry Giscard d'Estaing a Jacques Delors, ako aj Talian Giuliano Amato.
Rozhodovanie o šéfovi konventu sa však môže podľa diplomatov zmeniť na obchodovanie medzi jednotlivými krajinami. V hre totiž budú aj sídla niektorých lukratívnych agentúr a inštitúcií, z ktorých najprestížnejšie sú úrad na ochranu potravín a sudcovský Eurojust. Zálusk na ne si robia také mestá ako Helsinki, Parma, Lille či Barcelona. Hrozia preto dlhé hodiny dohadovania a handrkovania, keďže každý bude chcieť odísť domov aspoň čiastočne uspokojený.
Podľa jedného z diplomatov sa Laeken môže zmeniť na "mini-Nice", čím mal na mysli vlaňajšiu decembrovú schôdzku na francúzskej Riviére, ktorá sa do dejín zapísala ako najdlhší summit v histórii EÚ. Namiesto soboty popoludnia sa skončila v pondelok o piatej ráno a do povedomia sa zapísala najmä ako neľútostný boj o národné záujmy jednotlivých štátov.
Ako je zvykom, sobota bude na summite venovaná prijímaniu rôznych textov, v prvom rade definitívnej verzie Laekenskej deklarácie a záverov summitu. Premiér Verhofstadt svojich kolegov v pozývacom liste varoval, že pracovné rokovanie sa môže predĺžiť do neskorých popoludňajších hodín, hoci podľa programu sa má summit skončiť o 16.30.
Pracovné nasadenie lídrov na dve hodiny preruší spoločný obed s kolegami z kandidátskych krajín, na ktorom bude Slovensko zastupovať premiér Mikuláš Dzurinda.
(spravodajca TASR Robert Sermek) juh
