(Antologie české patafyziky 1982 - 2004) * Vybral a usporiadal Radim Kopáč * Clinamen 2004
Živo si spomínam na pocit neuveriteľného objavu, keď sa mi začiatkom roku 1968 dostala do rúk Revue svetovej literatúry, v ktorej Albert Marenčin pod názvom Patafyzické subsídie publikoval prvé správy o patafyzickom kolégiu a patafyzike vôbec. Pocit stretnutia s týmto podivuhodným svetom bol ešte umocnený Análmi patafyziky, ktoré o rok neskôr vychádzali na pokračovanie v českej Světovej literatúre.
Patafyzika bol svet humoru, ktorý na rozdiel od oficiálneho humoru reálneho socializmu proti ničomu a nikomu nebojoval, nenastavoval "krivé zrkadlo nešvárom", nebol satirou na negatívne javy v spoločnosti. Hoci, na druhej strane, zároveň sme cítili patafyzické črty socializmu a bolo nám jasné, že figúrky typu Tatka Ubu majú viac ako reálne predlohy a ich zosmiešňovanie preto nikdy nebolo vtedajšími ideológmi vítané. Závideli sme Marenčinovi, že je členom Patafyzického kolégia a teda aj súčasťou toho neuveriteľného sveta absurdného humoru a zakladali sme patafyzické spolky, ktoré však za krátky čas aj vyšumeli, lebo sme nevedeli, čo s nimi.
Preto je dobré, že ešte aj dnes existujú ľudia, ktorí patafyzikou žijú a rozvíjajú jej odkaz. Dôkazom toho je zborník Hovnajs! (prevažne) teplického patafyzického kolégia, v ktorom sa popri tvorbe známych osobností, ako sú spisovatelia Svatava Antošová a Eduard Vacek alebo z rockovej skupiny Už jsme doma známy Miroslav Wanek, objavujú aj príspevky celkom neznámych tvorcov, ktorí doteraz publikovali nanajvýš tak v patafyzických časopisoch alebo zborníkoch s charakteristickými názvami ako Břitvou do klavíru alebo Jít pevně za svým imbecilem.
Ako v každom almanachu aj tu nachádzame mozaiku príspevkov siahajúcich od poézie cez mystifikačné denníky a scénky (pojem "scenár" alebo "dramatický tvar" by v tomto prípade bol asi dosť nepatričný) až po poviedky, skazky a morality, samozrejme, v patafyzickom duchu. Na niektoré sa dajú vztiahnuť surrealistické kritériá, pre iných najvýstižnejším označením zostáva slovíčko "úlet". Hranice sú však zvyčajne veľmi vágne, pretože v duchu patafyzického prístupu aj to, čo vyzerá, že je, vlastne nie je, alebo je čosi úplne iné.
Ako každý správny zborník má aj Hovnajs! teoretickú časť, ale popri všetkej úcte k zozbieranej faktografii má aj táto štúdia výrazne patafyzické črty a slovník. "V současné době není se slovenskou patafyzickou skupinou pravidelná komunikace, ale je možno se domnívat, že se patafyzika na Slovensku jednou již usadila a nebude ji možno snadno vykořenit," píše sa v knihe a s týmto poznatkom sa dá v plnom rozsahu len súhlasiť. Aj v opisoch niektorých životných osudov (cesta k patafyzickému svetonázoru cez jehovizmus ako v prípade Eduarda Vaceka) nachádzame neuveriteľné životné meandre, hodné životopisu T. R. Fielda.
Na záver tohto rozjímania nad antológiou českej patafyziky možno citovať telegram parížskeho patafyzického kolégia pri príležitosti slávnostného otvorenia vysokej školy patafyzickej v Buenos Aires - citát je z Patafyzických subsídií: "Treba vam vari gratulovat ciarka ze budete mat v buenos aires patafyziku otaznik ale ved ona tam aj tak bola ako bola vsade pred nami stop nemusi dokonca ani byt ciarka aby bola ciarka pretoze bude aj keby nebola stop".
Autor: Miloš Janoušek(Autor je publicista a pesničkár)
