Už dlhé stáročia slúžia ľuďom ako prostriedok výmeny peniaze. Platíme každodenné drobné i väčšie výdavky: za tovar, za služby, za sprostredkovanie duševných a telesných potrieb. Niekto peniaze doslova miluje, iný ich berie ako nutnosť, ale k svojmu vnútornému uspokojeniu ich veľmi nepotrebuje. Jeden sa k nim stavia šetrne, druhý nezodpovedne, ďalšiemu sú ľahostajné. No v každom prípade v bežnom živote majú financie dôležité postavenie, lebo zabezpečujú určitý pocit istoty. Sú dennou prozaickou potrebou, a preto k nim každý prechováva určitý vzťah. Veľkú úlohu zohráva povaha a individuálne vlastnosti každého človeka. Ak niekto uprednostňuje duševné hodnoty pred materiálnym imaním, odrazí sa to aj na jeho vzťahu k finančným prostriedkom. Ak má niekto v krvi sporivosť a iný márnotratnosť, ich vzťahy k peniazom sú, samozrejme, protikladné.
Základy si prinášame z rodiny
Rodina má veľký vplyv na vývin mladých ľudí v mnohých rovinách. Vtláča do ich podvedomia stopy, ktoré sa im v dospelosti vybavujú a ovplyvňujú ich konanie a myslenie. Praktický prístup rodičov k financiám, ale aj výchova k životným preferenciám (materiálnym alebo duchovným) vplýva na deti veľmi sugestívne. A tak si odnášajú do svojho života v dospelosti vzory, ktoré ich ovplyvňujú pri vytváraní vlastných životných postojov, keď sa osamostatnia a začnú s vlastným hospodárením. Dieťa, ktoré je naučené len brať a dostávať viac, ako potrebuje, považuje dostatok financií za samozrejmosť a ťažko si vie predstaviť, že niekto iný môže mať menej alebo dokonca môže žiť na pokraji chudoby.
Prirodzená zmena vo vzťahu k peniazom u detí nastane, keď začnú dostávať ako vreckové "vlastné" peniaze. Zrazu - keď si majú za svoje drobné radosti a potešenia platiť sami - sa im nezdajú také významné a prirodzene dostupné, ako v čase, keď im za ne platili rodičia. Viac zvažujú ich potrebu a začnú si ich hodnotu vážiť. Preto je dôležité už od útlej mladosti učiť deti hospodáriť, narábať s pe-niazmi, viesť ich k osobnej zodpovednosti za finančné hodnoty.
Každý je individualita
Čo človek - to iný prístup k životu a jeho radostiam a starostiam. Životná filozofia jednotlivca sa, samozrejme, odráža aj vo vzťahu k peniazom. Nazrime do tohto rôznorodého spektra a pokúsme sa na príkladoch vykresliť zopár charakteristických typov.
HOSPODÁR - šetrný človek, u ktorého peniaze stoja v hierarchii životných hodnôt v hornej polovici. Vie, aké je ťažké ich zarobiť a ako jednoducho sa dokážu rozkotúľať. Preto nimi nemrhá, ale skôr šetrí - a to aj na úkor času a vlastného pohodlia. V obchodoch sleduje akcie, z novín si vystrihuje rubriku "výhodný nákup". Pre lacnejší tovar je ochotný obehať celé mesto, no pri večernej kalkulácii sa teší z úspory niekoľkých desiatok korún. Vie, že niektoré zdanlivo väčšie investície do domácnosti sa vyplatia. A tak už vymenil kohútikové batérie za pákové, žiarovky za žiarivky, starú práčku a chladničku za nové, "A"-čkové. Týmito zmenami sa snaží čo najviac znížiť náklady za bývanie. Odmenou sú mu ušetrené peniaze, ktoré môže ďalej investovať do výhodných úprav.
OSOBNÉ KRÉDO: Babka k babce, budú kapce.
ZÁVISLÁK - na prvý pohľad úplne obyčajný spotrebiteľ. Dokáže s peniazmi ekonomicky hospodáriť, až kým sa nestretne s určitým druhom tovaru, ktorého kúpe nedokáže odolať. V momente stratí všetky zábrany, zabudne na platby, ktoré sú k pokojnému životu nevyhnutné a začne bezhlavo utrácať. Určite poznáte aj vy vo svojom okolí ženu, ktorá si k dvadsiatim párom topánok "bezpodmienečne" musí prikúpiť ešte ďalšie dva, slečnu, ktorej sa pri privoňaní k novému parfumu okamžite otvára peňaženka alebo chlapa, ktorému sa po polročnom používaní kvalitnej elektroniky zdá, že je veľmi zastaralá a treba ju okamžite vymeniť za najnovší typ. Rozumný závislák si svoj problém uvedomuje, zámerne sa snaží lákavým predajniam vyhnúť. No väčšina si dokáže svoj neduh ospravedlniť alebo ho dokonca povýšiť na post výnimočného koníčka.
OSOBNÉ KRÉDO: Ak si človek neurobí radosť sám, nikto mu ju neurobí.
ROZHADZOVAČ - nerobí si z peňazí a ich spravovania žiadny problém. Pokiaľ sú v peňaženke či na účte, tak ich míňa. Neuvažuje, či je tovar drahý, potrebný alebo nevyhnutný. Proste sa mu páči alebo ho niečím zaujal, tak ho kúpi. Po výplatnom termíne dokáže vyprázdniť peňaženku v rekordnom čase. Pravidelne prekračuje povolený úverový limit, na čo ho banka už niekoľkokrát upozornila. Keď z tohto zdroja netečie, požičiava si od priateľov. Čo na tom, že ich počet sa v posledných rokoch enormne znížil. Peniaze nestráži a v žiadnom prípade nešetrí a neodkladá. V manželstve to má partner rozhadzovača ťažké. Ten si totiž svoju márnotratnosť vôbec neuvedomuje a pri výčitkách, že peniaze bezhlavo míňa, reaguje útočnou sebaobranou: obviní partnera, že je "škrob", ktorý mu nič nedopraje.
OSOBNÉ KRÉDO: Treba žiť a nie živoriť!
BOJAZLIVEC - je úplným opakom rozhadzovača. Z peňazí má strach alebo aspoň má pred nimi veľký rešpekt. V mladosti sa totiž s financiami nenaučil zaobchádzať, a tak mu každé vydanie korún robí nemalé problémy. Nevie odhadnúť, koľko môže za deň či za týždeň minúť, aby koncom mesiaca neostal vo finančnej núdzi. Nevie kalkulovať a z riešenia finančných otázok má traumu. Hovorí, že nič nepotrebuje. Nechodí na dovolenky, nekupuje si väčšie veci do domácnosti, a tak navonok môže vyzerať ako človek veľmi nenáročný a skromný. Len ten, kto sa často pohybuje v jeho bezprostrednej blízkosti, pozná, že pravou príčinou jeho konania je vlastne neschopnosť spravovať financie a strach z hmotnej zodpovednosti.
OSOBNÉ KRÉDO: Peniaze sú metla ľudstva, kazia charakter.
PLÁNOVAČ - vie oceniť hodnotu peňazí. Napriek tomu, že niekedy zatúži po pôžitkoch prevyšujúcich jeho príjem, vždy si určí priority. Jeho triezve ekonomické zmýšľanie ho nabáda v prvom rade uhradiť platby, ktoré sú nevyhnutné a na ktoré sa peniaze musia nájsť vždy. Už raz zažil neopísateľnú hanbu, keď mu od správcu bytu prišla upomienka, že nezaplatil úhradu služieb za pre-došlý mesiac. Preto v domácnosti zaviedol "obálkový" systém. Banke nahlásil všetky platby, ktoré sa dajú uhradiť trvalým príkazom. Ostatné nevyhnutné platby, ako sú lístky na obedy či záujmové krúžky detí, električenky, priemerná platba za benzín a podobne, majú svoju vlastnú obálku s nápisom. Drahšie dovolenky, vianočné darčeky alebo väčšie výdavky súvisiace s domácnosťou dlhodobo plánuje a peniaze na ne systematicky sporí. Keď príde deň "D" a financie z tejto obálky sa premenia na vytúženú vec, plánovač má veľkú radosť a zažíva pocit hrdosti. Hneď na druhý deň založí novú obálku s názvom ďalšieho finančne náročnejšieho sna.
OSOBNÉ KRÉDO: Najprv povinnosti, potom zábava.
MAJETNÍK - základom jeho životnej filozofie je, že peniaze majú veľkú moc. Ak chce byť mocný, musí neustále, za každú cenu a každým možným aj nemožným spôsobom zvyšovať svoje konto. S týmto cieľom každé ráno odchádza z domu a podriaďuje mu činnosť počas celého dňa. Podľa majetníka sa dá peniazmi ovládať "život", dá sa nimi veľa získať, dokonca aj manipulovať ľuďmi. Vyskúšal si to aj na členoch vlastnej rodiny. Doma, sa-mozrejme, drží rodinnú kasu, vládne nad všetkými príjmami a bez zaváhania ich rozdeľuje. K manželke a deťom je veľkorysý - nech kolegyne a spolužiaci vedia, do akej významnej rodiny patria. Tí sa mu odvďačujú bezhraničnou láskou a poslušnosťou. Vedia totiž, koľko by ich stálo vyjadrenie nesúhlasu so životným postojom otca. Na bohatý príjem si už zvykli a s otcovou finančnou filozofiou sa v podstate stotožnili.
OSOBNÉ KRÉDO: Kto má dosť peňazí, nepotrebuje rozum.
LAKOMEC - napriek tomu, že má dostatočný príjem, trpí pocitom, že má stále málo a druhí majú viac. Ukladá peniaze na knižky, investuje do podielových listov, zaujíma sa o to, akým spôsobom by mohol svoje imanie aktívne rozmnožovať. Časť hotovosti má ukrytú doma, jeho koníčkom je donekonečna prepočítavať našetrené papieriky. Má vžitý pocit, že peniaze nie sú na útratu za zbytočnosti. A pre neho sú aj základné výdavky zbytočnosťou. Ísť do kina, divadla alebo dokonca na týždňovú dovolenku sa mu zdá vyhodením peňazí von oknom. Každý väčší nákup, na ktorý ho žena musí vopred pripraviť, mu spôsobuje až fyzickú bolesť. Keď musí z peňaženky vytiahnuť bankovku alebo platobnú kartu, vždy ho pichne pri srdci. Rodinní príslušníci si už zvykli na skromné prežívanie všedných dní alebo chudobné Vianoce a vedia, že od lakomca netreba očakávať žiadne veľké dary ani na významné jubileá. Ten je však presvedčený, že jeho šetrnosť sa vyplatí a keď bude rodina potrebovať peniaze na väčší výdavok, on ich poskytne. Všetci ostatní však vedia, že sa tak nikdy nestane.
OSOBNÉ KRÉDO: Radšej hamovať, ako banovať.
"Bohatstvo" nemusí byť zhmotnené peniazmi
Hovorí sa, že peniaze nezaručia šťastie, zdravie ani lásku. Preto by ich hromadenie nemalo byť hlavným a jediným cieľom života. Na druhej strane je fakt, že sa s nimi žije ľahšie, pokojnejšie a slobodnejšie. Dlhodobý nedostatok financií môže spôsobiť nemalé problémy v každodennom živote. No na druhej strane môže povzbudiť k zvýšenej aktivite s cieľom väčšieho zárobku, a tým aj zabezpečenia si plnohodnotnejšieho života.
Nadbytok finančného kapitálu je možno lákavý. Mnohí ľudia, ktorým sa výhrou alebo dedičstvom podarilo naraz získať veľké množstvo peňazí, sa ale na vlastnej koži presvedčili, že ich život sa kvalitatívne k lepšiemu nezmenil. V časoch priemeru, keď museli svoje investície viac zvažovať, cítili v rodine väčšiu zomknutosť, solidárnosť a dokázali sa viac tešiť z maličkostí. Tvrdia, že boli šťastnejší. A tak sa vlastne potvrdzuje, že medzi výškou konta a mierou šťastia priama úmera neplatí. Hana Kyseľová
