"Počúvajte, dnes ráno nabúral ten somár starý, môj šofér Avie, do môjho auta na dvore pred dielňou. Myslel som, že ma šľak trafí! Zadok úplne v prdeli, auto nepojazdné a oprava bude stáť pekných pár tisíc." (Poznámka prekladateľa: rozprávač sa v skutočnosti vyjadroval oveľa šťavnatejšie vďaka pestrému sortimentu vulgarizmov, ktorými zdobil svoj malý príbeh.)
"Hneď som mu dal fúkať, že ho na fleku vyhodím, ale nemal v sebe, čuduj sa svete, nič. Možno aj preto do mňa nabúral, že ráno bol výnimočne úplne triezvy. Zavolal som policajtov, aby mi urobili správu o nehode pre poisťovňu. Čakal som skoro hodinu. Prišli dvaja, rýchlo obhliadli situáciu i rozsah škody a pýtajú sa:
* Čia je to Avia?
* Odpovedám, že moja.
* Čí je ten Volkswagen?
* Môj.
* Uhm. A komu patrí táto komunikácia?
* Mne...
Na to mi povedali, že s po-dobným prípadom sa ešte nestretli a musí to prísť vyriešiť niekto z okresu. Tri hodiny som čakal, kurník šopa, kým prišiel ku mne do roboty ďalší policajt. Trvalo to ďalšiu hodinu. Až pri druhej šálke kávy, ktorú nám robila moja ekonómka, mi hovorí:
- No najlepšie by bolo, keby ste napísali udanie sám na seba; ale to je totálna blbosť, radšej zavolám známemu do poisťovne, nech vám to nejako urobí..."
Autor: Oliver Lippo
