Záver roka je pre ministra financií tradične najstresujúcejším obdobím. Plán hospodárenia štátu, na ktorom pracoval dlhé mesiace, totiž dostávajú do rúk poslanci parlamentu, ktorých je 150 a každý má svoju predstavu. Pri štandardnej koalícii stačí jednoduché spoľahnutie sa na vládnu väčšinu, v slovenských podmienkach však musia prísť aj individuálne vyjednávania s nezávislými poslancami. Popri tom treba tento rok riešiť aj obsadenie onedlho uvoľneného miesta šéfa centrálnej banky. Okrem toho nedávno predstavil aj stratégiu ďalšieho smerovania slovenskej ekonomiky. Rozprávali sme sa so šéfom rezortu financií IVANOM MIKLOŠOM.
Máte už obehaných nezávislých poslancov ohľadom podpory vášho návrhu budúcoročného rozpočtu?
Rokovali sme s nimi a predpokladám, že by ho mohli podporiť. Ich požiadavky nezneli nejako kategoricky a ich postoje boli veľmi korektné. To, na čom sme sa nakoniec dohodli, je pre nás úplne prijateľné. V zásade tam bude jediný pozmeňovací návrh, ktorým sa 30 miliónov korún z kapitoly ministerstva školstva účelovo zaviaže na opravy budov školských zariadení v Tatrách, ktoré zničila víchrica.
Čiže nebudú tam žiadne výdavky navyše?
Nebudú tam žiadne výdavky navyše.
Keď sa vlani schvaľoval rozpočet, Ivanovi Šimkovi sa podarilo zvýšiť plánovaný deficit o pár stotín percenta hrubého domáceho produktu. Tento problém sa nakoniec podarilo odstrániť dobrým vývojom hospodárenia štátu. Môže sa tento scenár zopakovať?
Nie som, samozrejme, veštec, aby som vedel, čo bude alebo nebude. Minulý rok to bolo hektickejšie. Viete, že to bolo obdobie, keď Slobodné fórum odchádzalo a nebolo veľa času na rokovania. Teraz verím, že by sa nám mohlo podariť obhájiť dohodnutý deficit lepšie ako pred rokom, pretože rokovania s nezávislými trvali veľmi dlho a aj v koalícii sa veľmi dlho hľadala zhoda. Nakoniec sme ju však našli, a to aj vďaka korektnému postoju nezávislých poslancov. Za zvlášť pozitívne považujem, že všetci, dokonca aj Smer, vyhlásili, že nechcú zvyšovať deficit verejných financií. To v minulosti nebolo. Oceňujem aj dohodu v koalícii, že prípadné návrhy na zmeny vo výdavkoch sa nebudú konzultovať len so mnou ako ministrom financií, ale aj s ministrom zodpovedným za dotknutý rezort.
Myslíte, že na takéto dohody v rámci koalície sa dá spoliehať?
A čo iné nám zostáva?
To je pravda. A kde máte svoj prah citlivosti, po ktorý ste ochotný tolerovať zvyšovanie deficitu pri prerokúvaní rozpočtu v parlamente?
Aj keby som to mal definované, tak iste chápete, že by som vám to nepovedal.
Ste pri prekročení istej hranice ochotný stiahnuť rozpočet z parlamentu?
Áno.
A spôsobiť tak rozpočtové provizórium?
Nie ja. Za provizórium by v takom prípade niesli zodpovednosť tí, ktorí by návrhy zvyšujúce deficit presadili.
Nie je to trochu čudné, že sa za posledné týždne dokázala koalícia dlhé hodiny zaoberať hľadaním a presúvaním desiatok alebo stoviek miliónov korún? Veď samotný štátny rozpočet rozdeľuje 320 miliárd, nehovoriac o ostatných zložkách verejných financií...
Ja to práve považujem za veľmi dobrý signál - že si nepovieme, že štyristo miliónov, to sa nejako vyrieši. Je dobré, že máme vôľu veci nekamuflovať a nezametať ich pod koberec. Keď sa vyrobil problém vo výške 1,4 miliardy (zriadením Environmentálneho fondu napriek koaličnej dohode, pozn. red.), tak ho treba v rovnakej výške aj vyriešiť. Keď sme horko-ťažko z tohto problému vyriešili miliardu, bolo treba zabezpečiť aj zvyšok a napokon sme v ostatných rezortoch poznižovali výdavky dokopy o 300 miliónov a ministerstvo hospodárstva o sto miliónov zvýšilo odhad príjmov z dividend.
Práve to, že sa odrazu pár telefonátmi nájdu viac ako dve miliardy na dodatočných dividendách, môže vyzerať ako kamuflovanie.
Nevylučujem, že tam môže byť schované riziko, ale každý máme svoju zodpovednosť. Ako akcionár vo firmách, kde má štát kontrolu, vystupuje ministerstvo hospodárstva, ktoré povedalo, že jednoducho urobilo aktualizáciu odhadu dividendových príjmov. Dali to na papieri a nesú za to aj politickú zodpovednosť. Považujem to za normálne, aj keď môže byť otázne, či ten pomerne výrazne zmenený odhad nemohli mať aj skôr, alebo či to nie je nadhodnotené. Ale ukáže to až realita. Inak to robiť nevieme.
Ide tá zodpovednosť až tak ďaleko, že keď sa toto riziko naplní, doplatia na to rezorty ANO?
Nie explicitne. Bola by to podobná situácia, ako bol envirofond. Mali sme v súvislosti s ním ťažké rokovania, ale nakoniec sme sa dohodli. Aj keď mám k envirofondu obrovské výhrady. Nielen pre tie peniaze, ale aj pre iné veci. Považujem to za absurdný, zlý a hlúpy krok. Napokon sme sa však dohodli, že väčšina chýbajúcich peňazí sa rieši v kapitole ministerstva životného prostredia, ktoré to spískalo. V menšej časti sa zodpovednosť rozdelila na ostatných.
Kedy dáte návrh na zrušenie envirofondu?
Keď bude politická vôľa zrušiť ho. Načo robiť prázdne gestá? Zatiaľ sme sa dohodli aspoň na tom, že po novom roku zmeníme tri veci ohľadom envirofondu: Po prvé, aby štatút a rozpočet envirofondu neschvaľoval minister, ale vláda, prípadne parlament, po druhé, aby si fond nemohol brať úvery, a po tretie, aby jeho hospodárenie bolo napojené na štátnu pokladnicu.
Otázka je, do akej miery sa dá ešte na takéto dohody spoliehať.
Máte lepšie riešenie? Áno, je to problém, ale na druhej strane verím, že schvaľovanie rozpočtu dá jasný signál, že spolupráca dôvera a je možná, aj keď nehovorím, že nebola naštrbená.
Takže nič sa nemení na zámere dosiahnuť do roku 2010 nulový deficit verejných financií, aj keď mnohopočetné koalície môžu dosiahnutie tohto cieľa komplikovať?
Hospodársky rast by mal byť taký rýchly, že to ponúka obrovskú šancu rýchlo znižovať deficit. A myslím si, že v tom je konvergenčný program (ekonomický plán na zavedenie eura, pozn. red.) konzervatívny. Tempá rastu v najbližších rokoch môžu byť výrazne vyššie, ako sa predpokladá, a to vytvára priestor na výraznejšie znižovanie schodku. Nehovorím, že pri mnohopočetných koalíciách to bude jednoduché. Ale diskusia o rozpočte ma už trochu napĺňa optimizmom. Nielen pre samotný deficit, pretože pojem deficit málokomu niečo hovorí. Podarilo sa tu však tento pojem preložiť do zrozumiteľnejšej formy ako zadlžovanie budúcich generácií.
V súvislosti s budúcimi generáciami sa začína hovoriť aj o riziku spojenom s úzkou orientáciou Slovenska na automobilový priemysel. Môže byť odpoveďou na tieto pochybnosti aj budovanie poznatkovej ekonomiky, o ktorom hovorí vaša stratégia zvyšovania konkurencieschopnosti krajiny?
Áno.
Čo chcete robiť pre to, aby sa toto riziko znížilo?
Po prvé si myslím, že to riziko sa trochu preceňuje - z vecného, ale najmä z časového hľadiska. Z vecného preto, lebo automobilová výroba je dostatočne diverzifikovaná najmä v tom, že vstupy do nej pochádzajú z obrovského množstva iných odvetví. Z časového hľadiska preto, lebo to nie je o tom, že raz sem príde nejaká automobilka a tá už sa kvalitatívne nevyvíja. Stačí si zobrať Volkswagen. Pred 10 rokmi sa tu montovali jednoduché vozidlá Polo - všetko sa doviezlo, u nás sa to zmontovalo a potom sa všetko vyviezlo. Dnes sa tu vyrábajú najzložitejšie autá a, to číslo ma samého prekvapilo, 59 percent komponentov na VW Touareg sa vyrába na Slovensku. Ak budeme schopní rozvíjať poznatkovú ekonomiku, tak časom aj iné činnosti budú tvoriť väčšiu váhu v našom automobilovom priemysle - napríklad dizajn, vývoj, logistika. Samozrejme, že sa treba pripraviť na to, že časom, ale nebude to až tak rýchlo, časť automobilovej výroby odíde ďalej. A práve to je cieľ štrukturálnych reforiem a rozvoja poznatkovej ekonomiky - aby vždy, keď niečo odíde, mohlo prísť niečo nové, čo dokáže vyprodukovať vyššiu pridanú hodnotu.
Teraz je však rok 2004. Nedalo sa začať zaoberať poznatkovou ekonomikou skôr?
Už dávnejšie bolo známe, že odvetviami, na ktoré sa treba zamerať, je vzdelávanie, veda a výskum, inovácie. Najskôr však bolo treba uskutočniť štrukturálne reformy, teda zlepšiť makroekonomickú stabilitu a skvalitniť podnikateľské prostredie. Bez nich by nebolo možné v dlhodobom horizonte udržiavať vysokú konkurencieschopnosť ekonomiky. Tieto reformy by som nazval nutnou, ale nie postačujúcou podmienkou na prechod na poznatkovú ekonomiku. Všetci sa zhodneme, že treba dať viac peňazí učiteľom alebo na vedu a výskum. Keď ich však nalejete do nezreformovaného školstva, tak tým nedosiahnete žiadny efekt.
Predložili ste návrh, aby sa novým guvernérom Národnej banky Slovenska stal doterajší viceguvernér Ivan Šramko. Prečo?
Má moju podporu. Dnes (piatok) som poslal do vlády materiál, v ktorom navrhujem, aby ho vláda nominovala na voľbu za guvernéra do parlamentu. V stredu by o tom mala rokovať vláda a predpokladám, že k tomu bude ešte aj koaličná rada.
Ostatné strany koalície s tým v podstate súhlasia. Výnimkou je KDH.
Nikto nespochybnil nomináciu Ivana Šramka, ani KDH. KDH však podmienilo voľbu pána Šramka zvolením pána Martina Barta za viceguvernéra.
Budete s takouto kombináciou súhlasiť?
Máme o tom koaličnú radu. Dovtedy by som nerád zvyšoval riziko nedohody tým, že by vyšiel nejaký článok.
NBS bola v poslednom čase dosť kritizovaná za svoj vytrvalý boj proti posilňovaniu koruny, a to dokonca aj Medzinárodným menovým fondom. Očakávate, že personálne zmeny zmenia politiku centrálnej banky?
Ja som bol pri záverečnej diskusii s predstaviteľmi fondu a musím povedať, že nikdy nebola taká zaujímavá. Odborne sa diskutovali o argumentoch za a proti. Mňa NBS presvedčila, že to čo robí, robí dobre a správne. Teraz nechcem hovoriť o miere (zasahovania), lebo je v ich kompetencii, aby posúdili, kedy treba intervenovať a akými nástrojmi. Myslím, si, že v zásade tento prístup je správny. Riziko zhodnocovania koruny síce nevnímam až tak citlivo ako oni, ale v zásade sa zhodneme na tom, že zhodnocovanie by nemalo byť rýchlejšie, ako sú určujúce ekonomické ukazovatele. Problém NBS je naozaj v tom, že sme malá ekonomika a je doslova ilúzia, že máme nezávislú menovú politiku. Zároveň pozitívne očakávania v súvislosti s reformami, vstupom investorom, očakávaným ekonomickým rastom vyvolávajú tlaky, ktoré môžu byť aj riskantné.
Vaše ministerstvo práve kontroluje cenovú politiku Slovnaftu. Aké výsledky od kontroly môžu motoristi čakať?
Zákon kontrolórom neumožňuje, aby pred ukončením kontroly komukoľvek poskytli informácie vrátane mňa. Keď bude kontrola ukončená, vyhodnotíme ju a zverejníme výsledky.
Aké sú teda možnosti?
Niečo je možné robiť aj v rámci dnešnej legislatívy. Od januára platí pozmenená legislatíva. Ak to bude nevyhnutné a ak kontrola ukáže, že rozmer problému je veľký a nie je ho možné riešiť v rámci platnej legislatívy, tak zmeníme legislatívu. Samozrejme, v rámci štandardných pravidiel platných v trhových ekonomikách. My argumentujeme tým, že dominantné postavenie, ktoré Slovnaft má, mu umožňuje správať sa inak, ako sa správa na trhoch, kde dominantné postavenie nemá a že to využíva. Slovnaft tvrdí, že to nevyužíva. Kontrola je práve o tom, aby ukázala, či áno, alebo nie.Autor: Martin JarošJURAJ JAVORSKÝ
