Budúci rok mal štátny podnik Lesy SR skúšobne fungovať v novej štruktúre. V podniku malo vzniknúť sedem proficentier so zameraním na chov koní, turistiku, využívanie biomasy, stolársku a drevársku výrobu, obchod s drevom či lesnú techniku. Od januára 2006 sa mal zmeniť na štátnu akciovú spoločnosť.

Plán už takmer pol roka kritizuje SDKÚ cez svojho štátneho tajomníka na ministerstve pôdohospodárstva Jána Goliana. Ministrovi Zsoltovi Simonovi z SMK vyčíta, že obišiel programové vyhlásenie vlády, keď začal v lesoch zásadné zmeny, hoci mu ich nik neodsúhlasil. Podľa SDKÚ mal Simon najskôr predložiť zákon o zmene štátneho podniku na akciovú spoločnosť. Výsledkom jeho reformy vraj bude centrálne riadený kolos, kde budú hroziť zlyhania vedenia. Parlament na návrh Miroslava Maxona z HZDS zmeny v podniku zastavil. Návrh prešiel vďaka SDKÚ.

Tento týždeň dostane úrad vlády nový projekt transformácie štátneho podniku. Projekt sa už nebude zaoberať štruktúrou - napríklad proficentrami, ale iba zmenou štátneho podniku na akciovú spoločnosť.

O reforme štátnych lesov sme hovorili s ministrom pôdohospodárstva ZSOLTOM SIMONOM .

Rozumiete kritike SDKÚ?

"Kritika je pre mňa ťažko pochopiteľná a smeruje do oblastí, ktoré sú neopodstatnené. Ak niekto tvrdí, že nechcem naplniť programové vyhlásenie vlády, je to nepravda. Vo vyhlásení sa hovorí o transformácii štátneho podniku na akciovú spoločnosť. Do marca chcem predložiť návrh takéhoto zákona."

Čo spôsobí posledné rozhodnutie parlamentu?

"Meškanie oproti pôvodnému plánu, ktorý som navrhoval a na ktorom sa dohodla komisia expertov koaličných strán."

SDKÚ vám vyčíta, že už teraz robíte v podniku zmeny, ktoré mala najskôr odsúhlasiť vláda.

"Vezmeme štátnemu podniku dotácie a máme ho nechať tak, ako je? V tom prípade ho odsúdime na zánik. Odbúranie dotácií bolo tiež v programovom vyhlásení. Kroky na oživenie podniku, ktoré sa už podnikli, boli úspešné. Dostal sa z červených do čiernych čísel. Nechať ho v pôvodnom stave by znamenalo vytunelovať ho. Keď sme v priebehu roka a pol prepustili viac ako 4-tisíc zamestnancov, nik z SDKÚ sa neozval."

Bude možné naplniť predstavy SDKÚ o rozdelení podniku?

"Organizačná štruktúra je vecou vedenia štátneho podniku a zakladateľa. V prípade akciovej spoločnosti bude o štruktúre rozhodovať správna a dozorná rada. Musí rozdelenie na menšie podniky zakladateľovi, čiže ministerstvu pôdohospodárstva, zdôvodniť a preukázať jeho ekonomickú výhodnosť. Vytvárať ešte viac jednotiek je pre mňa nepochopiteľné."

Predložili vám zástancovia rozdelenia ekonomickú analýzu?

"Žiadna ekonomická analýza predložená nebola."

Prečo trváte na centrálnom riadení firmy?

"Do roku 1997 boli 4 lesné podniky a 45 lesných závodov, celková zadlženosť bola 363 miliónov korún. Od júla 1997 sa vytvorili ďalšie dva podniky, počet lesných závodov vzrástol o osem. Ešte v tom istom roku dlh narástol na 954 miliónov, čo je takmer 600 miliónov za rok. To bol efekt rozdelenia."

Je podnik stále v strate?

"Nie, na podnet SMK vláda schválila, že odbúra dotácie do lesného hospodárstva. Každému bolo jasné, že podnik hneď nevytvorí zisk. Je pravda, že minulý rok sa skončil so stratou 570 miliónov, lenže vyrovnal sa so starými viacročnými hriechmi. Za prvých deväť mesiacov tohto roku mal zisk 231 miliónov a pritom nemá žiaden úver. Nastavený trend je správny."

Vašu reformu najviac kritizujú spracovatelia dreva. Hovorí sa, že štátnemu podniku dlhujú dosť veľké sumy. Je to pravda?

"Štátnemu podniku dlhujú aj také spoločnosti, ktoré už boli zrušené. Drevo síce odobrali, ale nezaplatili zaň. Sú medzi nimi firmy, v ktorých figuruje štátny tajomník Golian alebo pán Magulák, súčasný majiteľ firmy Pilvud. Voči nej majú lesy 34-miliónovú pohľadávku. Firma Piloimpregna, kde bol v predstavenstve Peter Magulák, dlhuje podniku takmer 22 miliónov korún. Dnes je v konkurze. Nechcem, aby sme používali štátny podnik ako banku, ktorá bude nenávratne požičiavať tovar."

Rozdelenie podniku by teda malo najviac vyhovovať práve spracovateľom dreva?

"Áno."

Čo stojí podľa vás za kritikou reformy lesov?

"Do istej miery je to boj o vplyv v štátnych lesoch. Ja to vnímam bez záujmov a zaangažovanosti. Podnik musí plniť nielen ekonomické úlohy, ale aj verejnoprospešné. Do veľkej miery je to aj boj o nižšie ceny dreva. Stačí, ak si spomeniete na prepojenie štátneho tajomníka, a to, v akom priestore predtým pôsobil."

Firmy štátneho tajomníka dlhy vo výške 11,5 milióna nevrátia

BRATISLAVA - Štátne lesy prišli o vyše 11,5 milióna korún. Dlhy, ktoré mali voči nim dve firmy, kde figuroval ako konateľ a spoločník štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva Ján Golian, sú totiž nevymožiteľné.

Hovorca Lesov SR Peter Gogola povedal, že tieto pohľadávky si musel podnik odpísať. Firmy Kubická-Slatina i Kubická sú vymazané z obchodného registra a súd konkurz na firmy zrušil pre nedostatok majetku.

Golian na otázky SME neodpovedal, vyťahovanie dvojročných udalostí je podľa neho účelové. Zrejme tým myslel medializáciu týchto dlhov spred dvoch rokov, keď nastúpil do funkcie štátneho tajomníka. Vtedy sa ešte nevedelo, že lesy peniaze späť nikdy nedostanú. Pred dvomi rokmi Golian hovoril, že bol spoluvlastníkom firmy Kubická a "mal v nej 25-percentný podiel, a taká je i jeho zodpovednosť".

Vo firme však podľa výpisu z obchodného registra na internete zostal aj ako konateľ, aj ako spoločník do augusta 2003, keď už bol vo funkcii na ministerstve pôdohospodárstva. Právnik Vladimír Pirošík hovorí, že ak bol štátny tajomník zároveň aj konateľom firmy, bol v konflikte záujmov.

Štátne lesy evidujú asi 370 dlžníkov, z toho je 300 slovenských firiem. Najvyššia pohľadávka je 45 miliónov. Dlžníkom je drevospracujúci podnik zo stredného Slovenska, ktorý pred tromi rokmi skrachoval. Dlhy už neexistujúcich firiem sú často nevymožiteľné.

Sú však aj firmy, ktoré namiesto peňazí posielajú podniku kópie bankových príkazov na úhradu. No príkaz ešte nezaručuje, že peniaze lesy aj dostanú. Podľa Gogolu sa to prieči nielen morálke, ale často hraničí s trestným činom.

(dro)