BRATISLAVA - Do skupiny obvodov, v ktorých muži aj ženy najkratšie žijú, patria tie najproblémovejšie s relatívne vyššou mierou nezamestnanosti (Trebišov, Rimavská Sobota, Rožňava, Lučenec, Veľký Krtíš, Komárno, Štúrovo, ale aj Brezno, Kežmarok, Čadca, Košice-okolie, Levice, Michalovce). Je to náhoda alebo sa nezamestnanosť a dĺžka života podmieňujú?
"Vo všeobecnosti nezamestnanosť je stresovým faktorom a negatívne vplýva na psychické i fyzické zdravie," hovorí demografka Danuša Jurčová.
"Nezamestnanosť dostáva zdravie do rizika a toto riziko je vyššie v regiónoch, kde je nezamestnanosť rozšírená," tvrdí Darina Sedláková zo Svetovej zdravotníckej organizácie. Z mnohých krajín je podľa nej známe, že "nezamestnaní a ich rodiny nesú podstatne zvýšené riziko predčasného úmrtia".
Český sociológ Petr Mareš v knihe "Nezaměstnanost jako sociální problém" píše, že súvislosť medzi nezamestnanosťou a zhoršením zdravotného stavu populácie naznačili už prieskumy z 30. rokov (minulého storočia). Mareš však poznamenáva, že aj keď nezamestnanosť zdravie ovplyvňuje, zdravotnému riziku človeka vystavuje aj zamestnanie. "Či už fyzickou záťažou, podmienkami prostredia, či materiálom, s ktorým narába vrátane stresových situácií spojených so zvládaním pracovných úloh."
Sedláková hovorí, že účinok nezamestnanosti na zdravie sa začne prejavovať už vtedy, keď ľudia prvýkrát pocítia, že ich zamestnanie je ohrozené, teda ešte skôr, ako sa stanú nezamestnanými. Neuspokojivá práca alebo neisté zamestnanie podľa nej fyzické alebo duševné zdravie nechránia, práve naopak. "Pre zdravie dôležitá je kvalita zamestnania," hovorí. (joč)
Desať obvodov, v ktorých žijú najdlhšie
muži
Z nich 8 regiónov sa v roku 2000 považovalo za vyspelé (Bratislava, Prievidza, Trenčín, Piešťany, Banská Bystrica, Martin, Košice a Nové Mesto nad Váhom). Ďalší - Bánovce nad Bebravou - sa považoval za potenciálne vyspelý a iba jeden - Bardejov - za menej vyspelý s problémami rozvoja.
ženy
Z nich je šesť regiónov, ktoré sa v roku 2000 považovali za vyspelé (L. Mikuláš, Bratislava, Trenčín, Prievidza, Piešťany a D. Kubín). Bánovce nad B. - sa považoval za potenciálne vyspelý. Desiatku dopĺňajú Nitra a Žilina - regióny sčasti vyspelé a sčasti menej vyspelé s rozvojovými problémami - a Stropkov, považovaný za zaostalý región.
Desať obvodov, v ktorých žijú najkratšie
muži
Z nich tri sú zaostalé regióny (Trebišov, Košice-okolie a Rožňava), päť menej vyspelých s rozvojovými problémami (Čadca, Brezno, Veľký Krtíš, Rimavská Sobota a Levice) a dva, ktorých jedna časť má potenciál stať sa vyspelou a druhá časť je zaostalá (Lučenec a Zvolen).
ženy
Tri regióny sa považujú za zaostalé (Trebišov, Rožňava a Kežmarok), tri za menej vyspelé s problémami rozvoja (R. Sobota, Komárno, Štúrovo, N. Zámky), jeden sčasti potenciálne vyspelý a sčasti zaostalý (Lučenec), jeden potenciálne vyspelý (Šaľa) a jeden sčasti vyspelý a sčasti potenciálne vyspelý (Senica).
(Spracované podľa Jaroslav Kling: Regionálna politika a regionálny vývoj. Slovensko 2002 - Súhrnná správa o stave spoločnosti. IVO, Bratislava, 2002.)
Čo prezrádza štatistika podľa obvodov
Štatistiku demografi z Výskumného demografického centra urobili po obvodoch.
Obvody sú územím pôsobnosti obvodných úradov, ktoré vznikli po zrušených okresných úradoch. Obvodov je 50, z nich 25 je zhodných s okresom, 23 vzniklo zlúčením niekoľkých okresov a dva rozdelením okresu (Nové Zámky).
Stredná dĺžka života pri narodení na Slovensku
rok | 1950 | 2003 |
muži | 58,95 | 69,77 |
ženy | 62,74 | 77,62 |
Stredná dĺžka života pri narodení vyjadruje, akého priemerného veku sa dožije narodený - príslušník nejakej populácie (obyvateľ štátu, regiónu a podobne). Predpokladom je, že úmrtnostné pomery sa nezmenia "nad očakávanie".
Rozdiel medzi strednou dĺžkou života pri narodení žien a mužov je prejavom tzv. nadúmrtnosti mužov. (joč)
Zdroj: Demografická charakteristika obvodov SR 1996 - 2003. INFOSTAT, 2004