Keď školská tabuľa u prvákov v Sobotišti klesá až k podlahe, Milanko Valášek už vie, že je to výzva adresovaná jemu. So stoličkou na kolieskach sa priblíži k tabuli, ľavou nohou si zoberie kriedu, preloží ju do pravej, aby mohol neomylne rátať pripravené príklady. Keď si sadne naspäť do svojej špeciálnej lavice, do zošita píše pre zmenu ľavou nohou. Milanko sa rozhodol zobrať osud do vlastných nôh, pretože ruky mu nenarástli. "Keď sa v myjavskej nemocnici narodil, lekári mi povedali, že má len takú kozmetickú chybu. Nebude mať ruky a nikdy nebude chodiť," spomína na najťažšie chvíle svojho života mama Anna Valášková. Žiadne z lekárskych vyšetrení pred pôrodom nenaznačovalo, že by nemalo byť niečo v poriadku, o to bol žiaľ rodičov po narodení Milanka väčší. Dnes už je všetko inak. Na slzy a otázky bez odpovedí niet času. Milanko sa chce vyrovnať svojim rovesníkom a zatiaľ sa mu to darí. Nohami, ktoré tiež nie sú v úplnom poriadku, ovláda počítač, nohami maľuje, nohami píše, nohami si sám vykladá šlabikár z tašky. V Základnej škole v Sobotišti pri Senici je vzorovým príkladom integrácie postihnutého medzi zdravé deti.
Autor: FOTO - TASR
