Opera Slovenského národného divadla * Johann Strauss: Noc v Benátkach * Hudobné naštudovanie: Zdeněk Macháček * Choreografia: Zdeněk Prokeš * Zbormajsterka: Naďa Raková * Scéna: Ján Dušek * Kostýmy: Roman Šolc * Réžia: Libor Vaculík * Premiéra 7. decembra 2001
Na každé preto sa nájde prečo. Dramaturgia Opery Slovenského národného divadla zdôvodnila zaradenie operety Noc v Benátkach do repertoáru absenciou tohto žánru, keď v Bratislave zrušili spevoherný súbor Novej scény. Argumentuje sa i skutočnosťou, že od vzniku divadla až do konca vojny mala opereta Slovenského národného divadla pevné miesto. Nespomína sa fakt, že bola jedným z najväčších tŕňov v očiach vtedajšej odbornej obce.
Kontroverzným je teda už samotný výber titulu, prinajmenšom taká problematická je i jeho inscenácia. Hudobnému naštudovaniu Zdeňka Macháčka chýba straussovský humor, švih. Často pripomalé tempá, málo kontrastne vedené melodické línie olúpili dielko o veľkú časť espritu. Režijná koncepcia Libora Vaculíka sa nevyrovnala s nie príliš vydarenou dramatickou stránkou opusu, postavy sú charakterovo len veľmi povrchne nahodené, vzťahy medzi nimi nepresvedčivé. Predstaveniu neprospieva ani nezaujímavá, miestami až nudná scéna Jána Dušeka, oživená len krásnymi maskami Romana Šolca, pôsobivo navodzujúcimi atmosféru renesančného benátskeho karnevalu.
Kým prvá premiéra patrila skúseným protagonistom (Šeniglová, Valášková, Kundlák či Saparová-Fischerová), tá sobotňajšia dala príležitosť najmladšej generácii spevákov a javisku vládla svieža mladosť a neskúsenosť. Postava rybárskej dievčiny Anniny bola profesionálnym debutom Petry Nôtovej, disponujúcej príjemným, mäkko vedeným hlasom, jej výkon však poznačila neprirodzenosť hovoreného prejavu, Ján Babjak bol herecky i spevácky vcelku vydareným Caramellom, v postave naivnej Ciboletty sa predstavila Jana Juríčková, jej milého Pappacodu stvárnil Igor Pasek, Barbaru Monika Fabiánová. Ivan Ožvát ako Knieža napriek najbohatším skúsenostiam spevácky nezaujal, jeho výkonu chýbala emocionálna presvedčivosť a miestami i intonačná čistota.
Publikum sa snažili zabaviť páni senátori – Michal Dočolomanský, Juraj Ďurdiak a Juraj Petro.
Najnovšia inscenácia Opery SND vnucuje otázku: Pre koho toto predstavenie bolo? Náročnejšiu časť domáceho publika bude inscenácia nudiť a rakúsky divák ako jeden z potenciálnych zákazníkov uprednostní Straussa z domácej produkcie. V pohári šampanského, servírovanom v Slovenskom národnom divadle, by mu totiž mohli chýbať bublinky.
Autor: MICHAELA MOJŽIŠOVÁ(Autorka je teatrologička)
