Pre deti a mladistvých do 18 rokov je táto výstava nevhodná, varujú usporiadatelia. Ale netreba sa báť, milí rodičia a milovníci umenia – všetko, čo sa dá v Zürichu na výstave Sade Surreal vidieť, už poznáme zo súkromných televíznych staníc a časopisov tlačených na kriedovom papieri: odhalené zadky, milujúce sa páriky. Erotika, nie porno.

Markíz de Sade, veľký sexuálny dravec osemnásteho storočia, bol spisovateľ, nie maliar. Ale jeho správy o polohách pri súloži a scénach mučenia – napríklad v jeho románe Justine et Juliette – otvárajú svet fantastickej obraznosti. Surrealisti si markíza de Sada vybrali za svojho patróna – ochrancu. Uctievali jeho trpké zvrhlosti, aj jeho zbožnenie animálneho princípu ako princípu ničenia a zároveň tvorby všetkej kultúry.

Pre nich de Sade nebol iba prípad patologických sexuálnych pudov, pre nich to bol anarchista, „najslobodnejší duch, aký kedy žil“, ako napísal Guillaume Apollinaire. Práve on roku 1909 po prvýkrát sprístupnil de Sadove spisy pre široké publikum. Sám de Sade strávil veľkú časť života vo väzení.

Stotridsať výtvarných prác, vyše sto rukopisov a ilustrovaných kníh teraz ukazujú, ako de Sade a surrealisti miešali erotiku so zlom a z tejto kombinácie tvorili literatúru a umenie. Vystavené sú deformované bábiky Hansa Bellmera, strangulačné experimenty Rudolfa Schlichtera, fotografické experimenty Mana Raya a pastelové orgie André Massona. Je tam aj slávna maľba Salvadora Dalího Le jeu lugubre (Pochmúrna hra), ktorá kedysi vyvolala zvadu medzi André Bretonom a Georgeom Batailleom o výklad de Sadovho diela. Zvlášť dráždivé sú doteraz nikdy nezverejnené originály de Sadových rukopisov, vystavené v dvadsaťosemmetrovej vitríne.

Ako ukazuje zürišská výstava, de Sade nasvietil tie najtmavšie kúty ľudského srdca a na denné svetlo vystavil naše vytesnené pudy. Nájdeme tu pritom aj predmety vyrobené s praktickým dômyslom, napríklad Stoličku lásky, ktorá vznikla v osemdesiatych rokoch devätnásteho storočia v parížskej manufaktúre Sobrier a ktorú diskrétne dodali britskému následníkovi trónu Eduardovi VII. Ten si ju v Paríži objednal podľa vlastných nákresov. Stoličku neskôr inštalovali v známom parížskom nevestinci Grand Chabanais.

Výstava Sade Surreal potrvá v Kunsthause Zürich do 3. marca 2002.

Autor: EDWIN GRASSMEIER(Autor je redaktor DPA)