dnes do slovenských kín.

Vladimír Michálek je medzi českými režisérmi ten najodvážnejší a tiež najdôslednejší. Má za sebou úspešné snímky Amerika, Zapomenuté světlo, Je třeba zabít Sekala. O Andělovi Exit si však myslí, že je to jeho najlepší film. „Pretože je slobodný,“ hovorí. „Tvar je naozaj taký, aký som chcel. Neviem, prečo som si zvolil tému drog. Jednoducho, prišlo to, a zlákalo ma to.“

Anděl Exit je prvý český titul nakrútený digitálnou kamerou a až následne prerobený na klasický materiál. „S grantom od štátneho fondu kinematografie dostal Anděl Exit krídla, s malým štábom a možnosťami nakrúcať príbeh chronologicky získal aj úplne iný štýl práce. A súčasne som vedel, že taká nezvyčajná voľnosť vyžaduje príšernú disciplínu,“ spomína režisér na nakrúcanie, pri ktorom nepotrebovali nijaké obrovské produkčné autá, káble, koľajnice či svetlá. Všetko zvládala „partia ľudí s brašnou“. V strižni potom s materiálom veľkoryso experimentovali.

„Celý film je fikcia, s drogou skúsenosti nemáme.“ Podľa Michálka film nie je o drogách, droga je „iba jednou zo zveličení“. A čo hovorí na to, že táto snímka získala prezývku „český Trainspotting“? „To sa mi celkom páči, je to predsa skvelý film, aj keď my sme sa ním ani v najmenšom neinšpirovali.“ Knižka Jáchyma Topola vyšla ešte predtým, než vznikol tento britský kult filmovej drogovej vlny. „Asi je niečo vo vzduchu. Ale motív Anděla, že drogy rastú z krvi dvoch milencov, to je skôr romantický nápad mimo tohto storočia.“

Vladimír Michálek má medzitým za sebou už ďalší film, Babí léto, ktorý mal premiéru iba pred niekoľkými týždňami. Je to príbeh sedemdesiatšesťročného Františka Hánu, večného snílka, pábiteľa a recesistu, pre ktorého je každý nový deň skvelou príležitosťou na nové dobrodružstvo. „Po prvom prečítaní som ten text Jiřího Hubača zahodil,“ hovorí Michálek. „Mal som pocit, že to nie je môj problém. Tiež som netušil, ako by som nakrútil takýto film, čo sa nakoniec ukázalo ako veľká výzva. Nechcel som predtým utekať. A tiež ma lákala práca s hercami – Stellou Zázvorkovou a Vlastimilom Brodským. Mám pocit, akoby sa tvorcovia a možno aj diváci trošku báli hereckých filmov, a pritom je to pre český film jedna z možných ciest. Filmy založené na výbornom texte a skvelých hereckých výkonoch sú možno to jediné, čo tu môžeme robiť.“

Autor: Tomáš Karger(Autor študuje na pražskej FAMU)