Vaše Veličenstvá, Vaše kráľovské Výsosti, dámy a páni,

nie je veľa vecí, na ktorých by sa svet zhodol, ale podľa mňa všetci uznávajú význam Nobelovej ceny. Ja sám beriem nesmierne vážne uznanie najvyššej dokonalosti v niekoľkých odboroch od Výboru Nobelovej ceny a prijímam poctu spojenú s touto cenou s hlbokou vďačnosťou.

Nemám výrazný pocit osobného úspechu. Miloval som knihy a zopár som ich napísal. Z nejakého dôvodu ich brali vážne. Prirodzene, že som tomu rád. Nikto neznáša dobre, keď ho ignorujú. Bol by som sa však uspokojil aj s menšou mierou pozornosti a chvály. Lebo keď ma chvália zo všetkých strán, trochu ma to znepokojuje. Mám na pamäti biblické varovanie: "Trápenie na vašu hlavu, keď všetci ľudia hovoria o vás dobre." Zdá sa, že univerzálna dohoda otvára dvere odmietnutiu. Vieme, ako často sa naši súčasníci mýlia. Nie vždy sú na omyle, ale vôbec nie je zlé pamätať si, že vám nemôžu darovať nesmrteľnosť. Nesmrteľnosť - mrazivá predstava. Cítim, že som sotva začal ovládať svoje remeslo.

Nemusím sa však príliš strachovať, že by všetci ľudia o mne hovorili dobre. Civilizované spoločenstvo sa zhoduje, že neexistuje vyššia pocta ako Nobelova cena, ale inak sa zhoduje na máločom, takže sa nemusím obávať, že by mi hrozil zánik univerzálneho uznania. Keď mi vyjde kniha, často ma dôkladne rozdrvia recenzenti - protivná, ale nutná korekcia nadutosti.

Keď oznámili voľbu Výboru a médiá sa na mňa vrhli s otázkami, aký mám pocit zo získania Nobelovej ceny za literatúru, povedal som, že dieťa vo mne (lebo napriek zdaniu je vo mne dieťa) bolo nadšené, dospelý vo mne bol skeptický. Dnešný večer patrí bezo zvyšku dieťaťu. V nedeľu sa chystám povedať zopár vážnych vecí z rečníckeho pultu. Nedeľa je najlepším dňom pre temné rozjímanie, ale právo dieťaťa na tento piatočný večer je nespochybniteľné.