Jedným z takýchto poškodení mrkvy je vetvenie koreňov , ktoré môže byť aj viacnásobné. Korene bývajú menšie, niekedy krivé a ťažšie sa čistia, pričom vznikajú väčšie straty. Takáto chyba sa najčastejšie vyskytuje na kamenistých, utužených, ale aj čerstvým hnojom pohnojených pôdach. Na pestovanie mrkvy je preto nevyhnutné vyberať hlboké, priepustné a ľahšie pôdy. Bezorbová príprava pôdy pred sejbou mrkvy neprichádza do úvahy. Organické hnojivá sa priamo k mrkve neaplikujú, ale pridávajú sa rok predtým k predchádzajúcej plodine.

Menej častým poškodením je zelenanie hláv koreňov mrkvy . Častejšie sa vyskytuje v medzerovitých porastoch, v ktorých majú jednotlivé korene viac priestoru, takže rastú bujnejšie, pričom sa mierne vyťahujú nad povrch pôdy. Zelenaniu hláv možno zabrániť prihŕňaním pôdy. Vhodnejšie je však primerané jednotenie tak, aby nevznikli veľké medzery medzi jednotlivými koreňmi. Nové odrody sú na takéto poškodenie menej náchylné.

K častému poškodeniu mrkvy patrí praskanie koreňov . Ide o bežné poškodenie. Vzniká obyčajne po dlhšom období sucha, ktoré vystriedajú vyššie a dlhšie trvajúce zrážky. Čiastočne sa tak stalo aj v tomto roku - dažde v septembri a októbri podporili rast mrkvy, ktorá následne začala praskať. Prehnojenie dusíkom ešte väčšmi zvyšuje riziko uvedeného poškodenia. Po letnom období sa preto neodporúča veľmi zalievať ani pri pokračujúcom suchu. Týmto poškodením opäť väčšmi trpia porasty v redších sponoch, keď jednotlivé mrkvy majú neprimerane veľký životný priestor. Medzi jednotlivými odrodami sú značné rozdiely v náchylnosti na praskanie koreňov.

Zriedkavejším fyziologickým poškodením je predčasné vytváranie kvetenstva . Mrkva ako dvojročná rastlina tvorí kvetenstvá v druhom roku pestovania. Príčinou tohto poškodenia býva dlhšie obdobie chladu, ktoré akoby nahrádzalo obdobie zimy. Citlivé sú najmä rastliny v pokročilejšom štádiu vývoja, teda veľmi skoré sejby. Medzi odrodami sú veľké rozdiely v náchylnosti na uvedené poškodenie.

Ing. STANISLAV BAROK