S priateľom, občanom Českej republiky, sme sa rozhodli začať podnikať a založiť si na Slovensku spoločnosť. Na niektoré činnosti som však nemal potrebné vzdelanie, preto mal byť za ich výkon zodpovedný druhý partner. Na živnostenskom úrade však od neho požadovali doklad o pobyte. Na polícii sme dostali odpoveď, že takýto doklad sa nevydáva. Prosím o radu, ako mám postupovať ďalej.
Čitateľ z Prievidze
Z vášho listu usudzujem, že ste sa pri získavaní oprávnenia na podnikanie pre predmet činnosti, ktorý vyžaduje ustanovenie zodpovedného zástupcu (nejde teda o voľnú ohlasovaciu živnosť) stretli s požiadavkou živnostenského úradu na predloženie potvrdenia o pobyte zodpovedného zástupcu na území Slovenskej republiky.
o o o
Právnu úpravu pobytu cudzincov na území Slovenskej republiky upravuje zákon č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov, ktorý rozoznáva nasledujúce druhy pobytov pre cudzincov: trvalý pobyt, prechodný pobyt a tolerovaný pobyt.
o o o
Keďže vo vašom prípade ide o občana európskeho hospodárskeho priestoru, treba uviesť, že prechodný pobyt sa u takejto osoby už neudeľuje a zákon ho neupravuje. Prechodnými ustanoveniami k úpravám účinným ku dňu nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii sa v zmysle ustanovenia § 81a zákona o pobyte cudzincov prechodný pobyt občana únie udelený pred účinnosťou tohto ustanovenia považuje odo dňa jeho účinnosti za trvalý pobyt. Dňom účinnosti tejto zmeny bol deň nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii.
o o o
Povinnosť žiadať o udelenie trvalého pobytu však zostala v platnosti. Pre občanov členských štátov Európskej únie sú však podmienky na jeho udelenie, najmä pokiaľ ide o výpočet potrebných dokladov a potvrdení jednoduchšie, a aj procedúra týkajúca sa podania žiadosti o udelenie trvalého pobytu sa pre tieto fyzické osoby zjednodušila.
o o o
Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ by sa váš spoločník a zodpovedný zástupca v jednej osobe nechcel uchádzať o udelenie trvalého pobytu na našom území, nie je iný pobyt na účely jeho podnikania na našom území potrebný a dokonca ho nie je možné ani získať, pretože udeľovanie povolenia na prechodný pobyt bolo pre občanov európskeho hospodárskeho priestoru zo zákona vypustené, čo je reakcia zákonodarcu súvisiaca so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie.
o o o
V ojedinelých prípadoch sa však v praxi môžeme naozaj stretnúť s požiadavkou živnostenského úradu na predloženie povolenia o prechodnom pobyte občana EÚ. Dôvod takejto požiadavky je v reštriktívnom výklade § 11 ods. 3 živnostenského zákona, ktorý hovorí, že zodpovedný zástupca musí mať bydlisko na území Slovenskej republiky. Zabúda sa však často na presný výklad slova bydlisko, ktorý upravuje § 5 ods. 4 živnostenského zákona. Podľa tohto ustanovenia sa bydliskom na území Slovenskej republiky na účely živnostenského zákona rozumie trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, prípadne prechodný pobyt alebo trvalý pobyt na území Slovenskej republiky na základe povolenia podľa osobitného predpisu (zákona č. 48/2002 o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov). U štátnych občanov Slovenskej republiky s prechodným alebo trvalým pobytom mimo územia Slovenskej republiky je ním aj ohlásený prechodný pobyt na území Slovenskej republiky a u štátnych príslušníkov členských štátov európskych spoločenstiev s bydliskom v členskom štáte je ním ohlásený pobyt cudzinca (opäť podľa zákona č. 48/2002 o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov).
Z uvedeného môžeme vyvodiť, že prípadná požiadavka živnostenského úradu na predloženie povolenia o prechodnom pobyte občana s bydliskom v členskom štáte Európskej únie nie je namieste a je z objektívnych príčin nesplniteľná.
