Všimol som si však, že Slováci ju jedia radi bez ohľadu na ročné obdobie. Dokonca aj v rozpálených letných dňoch. A hoci je to tak, v reštauráciách nie je výber polievok najpestrejší. Nikdy však nechýba slepačia s tenučkými rezančekmi a kúskami zeleniny.
S kamarátmi sme zašli do reštaurácie na obed. Boli sme už veľmi hladní a oni v jedálnom lístku pátrali po niečom delikátnom. Pred hlavným jedlom si nakoniec všetci objednali slepačiu polievku. Spýtal som sa ich: Ako môžete každý deň, bez zunovania, jesť tú istú polievku? Teda nič v zlom, neznamená to, že slepačiu nemám rád, ale naozaj na ňu máte chuť každý deň? Spýtal som sa to isté aj mojej ženy a ona ma upozornila na dôležitú vec: "Veď je to to isté, ako keď Japonci jedia denne miso." Áno, vlastne má pravdu. My jeme polievku miso, a nie iba na obed. Jeme ju s každým jedlom, dokonca aj na raňajky. Hoci ste možno mnohí neboli v Japonsku, viete toho o našom stravovaní dosť. Ale o miso? Zdá sa mi, že o našej polievke, ktorá je skutočne neodmysliteľnou súčasťou nášho života, sa toho u vás veľa nehovorí.
Miso je kvasinková sójová pasta vyrobená zo sojových bôbov, ryžového sladu (koji čosi ako kvasnice) a soli. Zjednodušene povedané, poznáme biele a červené miso. Farba miso pasty závisí od dĺžky kvasného procesu. Biela má jemnejšiu chuť, kvasí tri mesiace. Červená miso pasta je silnejšia, slanšia, kvasí desať mesiacov. Ja dávam prednosť bielej miso polievke. Inak to, ktorú miso pastu používate radšej, určuje regionálna tradícia, a ešte dôležitejšie je, akú tradíciu zavedie v rodine vaša mama. V pravom zmysle slova potom hovoríme: Mojou najobľúbenejšou polievkou je polievka mojej mamy.
V našej miso polievke obyčajne plávajú kúsočky tofu, morských rias wakame (je to iný druh ako ten, ktorý poznáte zo suši), nadrobno posekaná vňať rastlinky, ktorú na Slovensku nahrádzam pórom. Všetky ingrediencie závisia od mamy alebo manželky, ktorá polievku pripravuje. Mimochodom, k dnes už staromódnemu japonskému zvyku popýtania nevesty o ruku patrí veta: "Chceš pre mňa variť miso polievku?"
Moja manželka mi ju síce nevarí, ale ja jej ju varím často. Miluje moju originálnu miso, ktorej recept som prispôsobil sortimentu ľahko získateľných slovenských potravín. Iba bielu miso pastu chodím z času na čas kúpiť na trh do Viedne.
Toto je môj recept na miso polievku: Rozohrejeme hrniec, nalejeme doň trochu oleja, pridáme nadrobno pokrájanú veľkú cibuľu, na kocky pokrájanú čerstvú bielu kapustu a pretlačíme tri strúčiky cesnaku. Pridáme čajovú lyžičku čili omáčky. Chvíľu restujeme, miešame. Zalejeme vodou a pridáme kúsky vykosteného kuraťa alebo ryby (pokojne použite akékoľvek mrazené ryby). Toto všetko varíme hodinu. Ak voda trochu vyvrela, môžete priliať. Napokon pridáme miso pastu - jednu zarovnanú polievkovú lyžicu na 2 dl. Keď sa pomerne hustá pasta rozpustí, polievka je hotová. Môžete do nej pridať cestovinu, zemiak alebo zajedať k nej ryžu uvarenú iba vo vode. Miso polievka vás zahreje viac než guláš. Vyskúšajte! Moja žena je miso polievku veľmi často bez toho, aby sa jej zunovala.
Poznámka
Posledná veta článku Nad šálkou zeleného čaju uverejneného minulú sobotu mala znieť správne takto:
A ešte posledná informácia o čaji - ak ho práve popíjate, všimnite si, či sa na jeho hladine akoby zapichnutá do vody vznáša jedna čajová stonka. Ak áno, my v Japonsku veríme, že sa stane niečo výnimočné.
Za nesprávny preklad sa čitateľom ospravedlňujeme.
(ob)
Autor: MASAHIKO
