a zároveň ako miesto pre koncerty, bar a výletné posedenie. Na začiatku ani presne nevedeli, aké rôzne možnosti im loď poskytne.

"Od začiatku sme chceli, aby sa loď počas predstavenia plavila. Trochu sme sa však báli, že diváci budú príliš vnímať okolie, ruchy ulice, autá, domy a že ich to bude rušiť. V ich oku sa mali stretnúť dva úplne odlišné svety - jeden reálny, druhý štylizovaný, poetický, s rozprávkovou atmosférou. Veľmi sme sa čudovali, že sa oba vzájomne podporili. Ľudia stíhali vnímať aj detaily, ktorých je predstavenie plné," hovorí Petr Forman.

S Nachovými plachtami putujú aj po zahraničí. V Prahe, kde odohrali už šesťdesiat predstavení, sa vyhrali s viacerými detailami. "Stávalo sa nám, že sme sa v ten istý čas a na tom istom mieste predstavenia dostali na rieke do toho istého bodu. Po čase sme už presne vedeli, kde treba brzdiť, kde pridať, kde cúvať. Kapitáni remorkéra, ktorý nás tlačí, vždy nasmerujú loď do nejakého chrastia, ak potrebujeme v intímnejších scénach tmu. Sú to fajn chlapci, dá sa s nimi dohodnúť na všelijakých špásoch."

V predstavení sa Formanovci pokúšajú o vytvorenie atmosféry mora, sveta vĺn, lodí, plachiet, vtákov. "Keď vchádzame do komory, dole pod miestami na sedenie mlátime palicami do železa lode, aby ňou triaslo a ľudia mali pocit, že sa niečo deje. Pôvodne sme chceli, aby kapitáni loď sami zle nasmerovali a vrážali ňou do stien, ale oni nechceli, pre nich je hanba, ak netrafia. Preto to musíme robiť my. Veď je to divadlo, práve to nás baví."

Formanovci by chceli, aby ich plávajúce javisko slúžilo aj pre divadlá, ktoré nemôžu nájsť svoj priestor. "My sme si na lodi veľa užili a budeme hrať, kým sa bude dať. Ale bolo by dobre, keby tu vznikli aj nové veci. Raz-dvakrát do roka sa nám podarí loď poskytnúť na nejakú komerčnú parádu. Peniaze, ktoré si tak zarobíme, chceme dať začínajúcim, neznámym divadlám. To má pre nás zmysel." (kk)