Trojica obsadzuje totožné posty tiež na oddelení športu mesta Viedeň. Šampionát pod strechou bude už ich ikstým vrcholným podujatím, ktorému budú šéfovať. Nejde o úradnícke uzurpátorstvo, ale o jednoduchý, účelný princíp. Pravda, predpokladá „maličkosť“. Aby všetky kľúčové športoviská boli majetkom mesta. Pri krásnom modrom Dunaji na rakúskej strane to tak je.

Prvé kroky musia viesť na radnicu

Ferdinand Podkowicz vysvetlil, že usporiadateľom halových majstrovstiev Európy je teoreticky Rakúsky atletický zväz, lebo tak káže regula Európskej atletickej asociácie. Prakticky ho organizuje mesto, či lepšie športový úrad, ktorému na radnici velí. Ak sa chce Viedeň alebo akékoľvej rakúske mesto uchádzať o športové podujatie medzinárodného významu, trebárs aj o olympiádu, musí sa s požiadavkami, rozpočtom, projektom obrátiť prvoplánovo na mesto či región. Ak ho radní páni schvália, zväz sa už stará iba o športovú stránku veci.

Napríklad atléti sa s nezviazanými rukami starajú o to, ako získať na šampionát skvelých bežcov na 800 metrov, svetového rekordéra, Keňana s dánskym pasom Wilsona Kipketera a posledného majstra sveta Švajčiara Adrého Buchera. Ruky im totiž uvoľnilo oddelenie športu mesta Viedeň. To preberá všetky organizačné povinnosti. Od prilákania sponzorov až po osvetlenie športoviska.

Nevedia, čo je to deficit

Hala Ferryho Dusika prešla rekonštrukciou. Nad tým, ako prirobiť k štyrom dráham dve pohyblivé, si už lámal hlavu Podkowiczov tím. Rekonštrukcia stála 12 miliónov šilingov, ale výstavba blízkej trénigovej haly s pripojením na hlavnú stála štyridsať. Alexander Zimmermann, generálny sekretár organizačného výboru HME i športového odelenia Viedne zdôraznil, že na radnici vždy vychádzajú z vyrovnaného rozpočtu. „Na regionálnom princípe organizujeme podujatia od roku 1991. Osvedčil sa nám napríklad pri hokejových majstrovstvách sveta v roku 1996. Dva-tri razy sme skončili so ziskom troch miliónov šilingov. Dali sme ich zväzu, ktorý bol oficiálnym usporiadateľom. Deficit sme nezaznamenali nikdy,“ vysvetlil jednoduchú filozofiu A. Zimmermann. F. Podkowicz pripomenul ešte jednu výhodu: „Každú akciu zabezpečuje viac-menej ten istý kolektív. Má už svoje skúsenosti.“ Čo je podstatné – celý „úrad“ pre šport Viedne má od šéfa až po nočných strážcov v objektoch len 280 pracovníkov.

Ľahko pochopiteľný model by sa samozrejme dal uplatniť aj u nás. Ibaže napríklad v Bratislave nevlastní magistrát ani zďaleka všetky kľúčové športoviská v meste. Väčšinu z chudobného vybavenia slovenskej metropoly rozpredal či prenajal takpovediac na večné veky.