Jiří Mezřický: Eidolon Nr. 35, olej, 1989/2002. REPROFOTO - KATALÓG VÝSTAVY
"MittelEuropa trotter" alebo "stredoeurópsko-bežník" - tak nazval architekta, projektanta, maliara a grafika Jiřího Mezřického (1939) kunsthistorik a jeho kurátor Bohumír Bachratý. Pôvodom Čech vyštudoval bratislavskú VŠVU, neskôr sa usadil v Rakúsku, potom v Prahe a teraz žije a tvorí v Bratislave. Napriek tomu, že sa maľbe venuje už od čias svojho štúdia architektúry v ateliéri profesora Dušana Kuzmu, svoju prvú výstavu tu má až tento rok, v Štúdiu L+S - rozsiahlu kolekciu 39 obrazov a litografií pod názvom JIRKA s. r. o.
"Vždy som chcel byť výtvarným umelcom, ale otec mi to vyhovoril, vraj maľovať môžem stále," odpovedal na otázky SME Mezřický. "Radil mi - vyber si nejaké povolanie, ktoré ťa uživí! A mal pravdu. Maľoval som vlastne celý život popri svojej projektantskej práci a až teraz som si maľbu vybral za svoje hlavné povolanie. Dnes jej venujem všetok svoj čas." Ako tvrdí, istý si je v oboch odvetviach rovnako.
"Neniesol som kožu na trh s tým, aby som sa potil strachom, čo na to publikum," suverénne tvrdí umelec, ktorý v Rakúsku navrhol viac ako 70 bankových domov, školy, administratívne budovy a obytné budovy a od roku 1991 vytvoril návrhy a projekty rekonštrukcií bánk u nás. "Nie je to nič výnimočné, aby sa architekt venoval maľbe a naopak."
Ojedinelé kompozície svojich diel nazýva autor Arta buffa, teda maľba porúch. "Vkladám do obrazov krajín rôzne architektonické prvky a predmety. Niečím ten obraz musím pokaziť!" vysvetľuje. "Divák si povie - to je krásna príroda. Keby tam nevložil tú gebuzinu, tak by to bolo dobré." Týmto cieleným prvkom sa však Mezřický snaží poukázať na to, že ľudstvo je vlastne rušivým momentom a na svete sa nespráva tak, ako by malo. Projektuje fantazijnú krajinu, krajinu snov, kde sa v jednom celku spája architektonické a maliarske videnie.
"Je to trochu netradičná maľba, aj keď sám autor sa hlási k odkazu impresionistov, poctivej klasickej maľbe," povedal o diele Mezřického kurátor. Charakteristické sú podľa neho preň aj jemné lyrické farby, pretože sám Mezřický je lyrický človek, ktorý o sebe tvrdí, že je nesmelý začínajúci umelec.
Vo svojej tvorbe sa nevracia len k obľúbeným témam - horám a prírode, ktoré preňho symbolizujú čistotu a sebavedomie, ale aj k vlastným obrazom. Mnohé maľuje aj dvadsať rokov. "Keď som ich domaľoval prvýkrát, odložil som ich, no po čase som dospel k presvedčeniu, že sú riedke. Jednoducho nemajú dostatočnú hustotu, silu. Tak som ich začal domaľovávať. Mám viac skúseností a proste len pokračujem vo svojej práci. Je to maľovanie na pokračovanie."
Momentálne sa okrem maľby venuje aj písaniu poviedkových textov a literárnych reflexií. "Sú veci, ktoré sa nedajú vyjadriť výtvarným umením," myslí si. "Slovné vyjadrenie je oveľa presnejšie, nič nezastiera, mieri priamo na cieľ." Satirické texty, s ktorými začal približne pred rokom, sú podľa jeho slov hlavne o našom počínaní na svete.
DOROTA KRÁKOVÁ
