Na ľade bol tvrdý ako žula, v súkromí vždy príjemný spoločník. Aj na včerajšie stretnutie s novinármi prišiel Stan Mikita dobre naladený. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL A ARCHÍV
Hokejová legenda z Liptova bude zajtra v Bratislave koučovať výber svetových hviezd v spomienkovom zápase: Slovan 1979 - World StarsŽivé oči, tvár opálená floridským slnkom, v ústach zábavná zmes liptovského dialektu perforovaného hokejovo-obchodnou američtinou. Hokejová legenda STAN MIKITA (64) prišiel do Bratislavy žoviálne naladený, plný energie. Na sobotňajšej benefícii pri príležitosti 25. výročia zisku titulu majstra ČSSR bude stáť oproti oslavujúcim slovanistom ako kouč výberu svetových hviezd - Salminga, Fetisova, Robinsona, Shutta, Federka, Makarova, Jakuševa, Krutova, Libu.
Nekoketovali ste s myšlienkou zahrať si s nimi na korčuliach?
Naposledy som hral pred piatimi rokmi. Potom mi však lekári, našťastie včas, našli na mozgu vydutinu. Radili mi, nech hokej už nepokúšam, aby tam niečo neprasklo. A pred dvoma rokmi ma pri jazde autom na diaľnici postrašilo srdce. Po poldruhadennom pobyte v nemocnici sa mi vrátila dobrá nálada, z ktorej sa teším dodnes.
Ste veľmi čulý, aký máte recept?
Už dvadsať rokov nepijem pivo a nefajčím.
Máte za sebou bohatú kariéru, 22 sezón v NHL, zisk Stanley Cupu. No trénerská premiéra vás čaká až v sobotu v Bratislave. Prečo ste nikdy neskúsili trénovať?
Nechcel som, aby na mňa hráči nadávali, ako som voľakedy na trénerov ja. A hlavne sa mi nepozdávala predstava, že budem veľa času tráviť na cestách. Radšej som pri svojej žene. Kedysi mi v Chicagu ponúkali džob televízneho či rozhlasového spolukomentátora. Padlo to tiež na tom, že som nechcel lietať po arénach mimo domova.
Čo si myslíte o tom, že NHL sa stále nehrá pre výluku?
Že hráči i majitelia sú somári. Všetkým ide o peniaze, ale neviem, ako ich získajú, keď sa nebude hrať hokej. Najhoršie je, že obidve strany prestali komunikovať.
Ročný príjem Jaromíra Jágra je jedenásť miliónov. Aký bol váš najvyšší kontrakt?
Najviac som urobil 150-tisíc za rok. Také boli vtedy relácie. Počas mojej prvej sezóny v NHL 1958/1959 bol najnižší plat sedemtisíc ročne. Ja som si zapýtal osem a pol tisíca plus päťtisíc za podpis zmluvy. Manažér ma najprv vyhodil, no do týždňa som naozaj podpísal dvojročný kontrakt za 22-tisíc dolárov. Myslel som si, že som dostal všetky peniaze sveta a nikdy už nebudem musieť robiť. Prišlo ešte ďalších dvadsať rokov hokejovej roboty.
Čím ste sa živili po skončení kariéry?
Mám každý deň veľa roboty, lebo chcem aj každý deň jesť. Začal som pracovať v golfovom klube profesionálov. Niežeby som chcel konkurovať Tigerovi Woodsovi, bol som tam zamestnaný. Teraz máme rodinnú firmu na výrobu plastových obalov pre sieť McDonald. V lete žijem v Chicagu, v zime mi je lepšie v teple na Floride, v Tampe. "Na budúci rok v apríli uplynie 42 rokov odkedy som sa oženil s Jill. Bol to môj najšťastnejší krok v živote. V hokejovej kariére stojí najvyššie zisk Stanley Cupu.
Ste vynálezcom hokejky so zahnutou čepeľou. Ako ste na to prišli?
Náhodou. Hokejka sa mi čepeľou zapichla do škáry v mantineli a trochu sa vyhla. V Chicagu sme mali presne 21 schodov do kabíny. Keď som si to uvedomil, od zlosti som chcel hokejku dolámať. Nastreľoval som ohnutou hokejkou puk a postrehol som, že letí rýchlejšie, má tiež iný zvuk. Neskôr som skúšal v kabíne zahnúť aj ďalšie hokejky silou. Zbytočne som ich dolámal asi desať, až kým mi kustód neporadil, že po nahriatí to pôjde lepšie. Dal som ich do teplej vody a nechal tvarovať pod stoličkou. Po rokoch som si to skúšal patentovať, ale bolo už neskoro.
Ktoré mužstvo NHL sa vám najviac páči?
Celý život som hral v Chicagu, moja priazeň je jasná. Súčasný trend v NHL sa mi však veľmi nepozdáva. Dominuje v ňom sila a veľkí chlapi. Keď som začínal v NHL ja, hral sa vlastne európsky hokej. V päťke bol jeden policajt a ostatní dobre korčuľovali a vymýšľali veci. Teraz sa mi najviac pozdáva Tampa Bay, na ktorú sa chodievam pozerať keď som na Floride. Som rád že Tampe sa podarilo vyhrať Stanley Cup a že sa presadil aj maličký Martin St. Louis.
Nikdy ste nechceli, aby vás klub Black Hawks vymenil do iného mužstva?
Nechcel. V Chicagu mám rodinu, zázemie, neradi by sme sa sťahovali. Bol som rád, že som zostal v klube až do konca.
Máte štyri deti, z toho dvoch chlapcov. Netúžili byť hokejistami?
Nie, hoci by som ich bol rád podporoval. Keď mal jeden z nich pätnásť rokov, prišlo mu smutno, že sa nedal na hokej, ale už bolo neskoro.
Dres s vaším číslom 21 visí pod strechou arény v Chicagu, v klube ho zaradili medzi neopakovateľné. Ako ste sa k číslu dostali?
To mi dali, keď som ako osemnásťročný prišiel do šatne Chicaga. Bol som ucháň, nemohol som si vyberať. Dvadsaťjednotka bola voľná, jeden hráč práve odišiel do iného mužstva. A tak mi prischla na celý život.
Ako jeden z prvých hráčov ste v NHL začali pravidelne hrať s prilbou.
Áno, v tom čase neboli helmy povinné. Prvý ju v NHL začal nosiť Kanaďan Red Berenson, ktorý hral aj na majstrovstvách sveta 1959. Ja som bol druhý. Utrpel som zranenie hlavy, keď ma hokejkou trafil protihráč. Nechcel som riskovať ďalšie traumy, a tak som si dal helmu. Postupne sa to rozšírilo.
Čo sa vám vybaví pri spomienkach na Liptov?
Ako som ušiel zo školy a mama ma našla na lúke, kde som pásol kravy. A ako sme v potoku chytali raky. A bryndzové halušky.
Z rodnej krajiny ste odišli ako dieťa. Cítite sa ešte Slovákom?
V srdci navždy zostanem Slovákom! Na papieri som Američan, žijem v Spojených štátoch a mám americký pas.
Mali ste a máte na Slovensku priateľov?
Isteže. Najlepší kamarát bol tréner Laco Horský. Keď cestoval do Ameriky, vždy sme sa stretli. Druhý bol Vlado Dzurilla - ten miloval život! Žiaľ, obaja zomreli. Teraz sa rád stretnem s Janom Starším či s Jožom Golonkom.
A rodina z Liptova?
Do Bratislavy príde za mnou brat aj sestra. V nedeľu odlietam späť za more.
Od triumfu Chicaga v Stanley Cupe ubehlo už 43 rokov. Stretli sa neskoršie hráči víťazného tímu, tak ako teraz Slovan po 25 rokoch?
Stretli. Ostošesť sme tam chválili jeden druhého, kto bol aký vynikajúci. Trochu sa tam zvykne zveličovať. Ani na Slovane to asi nebude iné...(smiech)
Ktorý je nezabudnuteľný zápas z vašej kariéry?
Ten ešte len príde - v sobotu na Slovane! Teším sa na trénerskú premiéru.
Vizitka Stana MikituNarodený 20. mája 1940 v Sokolčiach. Ako 8-ročného ho adoptoval strýko Jozef a Anna Mikitovci, odišiel s nimi do Kanady, prijal ich priezvisko (pôvodne sa volal Stanislav Gvoth). Hokej hral v mládežníckych tímoch St. Catharines, ako 18-ročného ho angažoval klub NHL Chicago Back Hawks. V drese čiernych jastrabov odohral 22 sezón, čo je dodnes klubový rekord. V roku 1961 vybojoval Stanley Cup.
Individuálne ceny v NHL
* Štyri razy (1964, 1965, 1967, 1968) mu udelili Art Ross Trophy pre najproduktívnejšieho hráča základnej časti.
* Dva razy (1967, 1968) sa stal najužitočnejším hráčom - Hartova trofej a v tých istých rokoch dostal aj Lady Byng Trophy pre najslušnejšieho hráča NHL.
* V roku 1976 ho vyhlásili za najužitočnejšieho hráča podľa NHLPA - Lester B. Pearsom Trophy.
* Desať ráz štartoval v zápase All Stars.
* V základnej časti NHL odohral 1394 zápasov s bilanciou 1467 bodov za 541 gólov a 926 asistencií. V 155 zápasoch play off pridal ďalších 150 bodov (59 gólov + 91 prihrávok).
* V roku 1972 reprezentoval Kanadu v pamätnej sérii proti Sovietskemu zväzu a v tom roku nastúpil ako kapitán v exhibícii proti Československu v Prahe (3:3).
* Aktívnu kariéru ukončil v roku 1980, do Siene slávy NHL v Toronte ho zaradili v roku 1983. Od roku 2002 je aj v Sieni slávy slovenského hokeja.
Autor: ONDREJ GAJDOŠVOJTECH JURKOVIČ
