Diana Mórová a Miroslav Donutil. FOTO - PAVEL NESVADBA
Národné divadlo Praha * Anonym: Prenasledovanie a umučenie Dr. Šaldu * Úprava a réžia: Michal Dočekal * Dramaturgia: Lenka Kolihová-Havlíková a Martin Porubjak * Hrajú: Miroslav Dunutil, Jana Boušková, Diana Mórová a Josef Vinklář * Premiéra 7. októbra 2004 v Stavovskom divadle v Prahe, slovenská premiéra 30. novembra v DPOH v Bratislave. Hoci sa v Prahe hra súčasného českého anonyma Pronásledování a umučení Dr. Šaldy nestretla s priveľmi pozitívnymi reakciami, do Bratislavy priniesol tento spoločný projekt českej a slovenskej prvej scény príjemné osvieženie. Je možné, že iróniu a divadelné narážky autora, pod ktorým česká tlač objavila skúseného dramatika a novinára Karla Steigerwalda, lepšie ocenia tí, ktorí prevádzku divadla poznajú aj zvnútra.
Nebanálny výkon Miroslava Donutila v dvojúlohe narcistného dramatika a pragmatického divadelného riaditeľa v kombinácii so ženským i hereckým šarmom Diany Mórovej ako manželky, milenky a herečky Mexbauerovej, môžu však bez problémov oceniť i nedivadelníci. Autor spojuje mnohé divadelné a ľudské klišé do inteligentnej hry na slovíčka i na obrazy. Celá produkcia súčasného šéfa činohry Michala Dočekala podporená náznakovou scénou Daniela Dvořáka a vynikajúcimi kostýmami Zuzany Krejzkovej s dojímavým výkonom Jozefa Vinklářa v úlohe nesmrteľného Barda národného divadla sa mi zdala jednoducho inteligentnou, zábavnou a inscenačne čistou scénickou esejou o divadle a národe.
Môžem len súhlasiť s komentárom Vladimíra Mikulku, ktorý po októbrovej premiére v Prahe v recenzii pre SME uviedol, že Národné divadlo tentoraz prejavilo sympatickú dávku hravosti i sebairónie, ktorá môže byť "svätostánku českého divadla" len a len na prospech. Zvlášť som si vychutnávala pasáže o kríze rozumu a mravnosti, o najväčšej "ostude", akú Čechy videli, o dave lakomých Čechov, lokajov a slúžok, ktorí sa zbierali "desetníčkami" na Národné divadlo, o divadle, ktoré treba nechať vyhorieť, o majstroch, ktorí sa potrebujú vrátiť na zem.
Škoda, že produkciu môžu bratislavskí diváci najbližšie uvidieť až v novom roku. Úvahy o hrdzavejúcom zlate na streche národného divadla znejú síce v nehistorickom priestore Divadla Pavla Országha Hviezdoslava trochu inak v modro-zlatom Stavovskom divadle, u nás zasa nechtiac dostali celkom iný, mimodivadelný rozmer.
V deň bratislavskej premiéry medzinárodno-národného projektu sa verejnosť dozvedela o "šťastnom konci" slovenskej "zlatej kapličky". Bez súťaže, bez pripomienkovania, bez ocenenia majetku, bez verejnej diskusie, bez garancií ale aj bez toho, aby kultúrna obec na čele s ministrom kultúry vydala čo i len hlások.
