Neprehliadnuteľná postava stredoeurópskeho divadelného sveta posledných dvadsiatich piatich rokov - dramatik, režisér, herec, scenárista a televízny moderátor nezvyčajných relácií Arnošt Goldflam (1946) rozšíril portfólio svojho umeleckého prejavu o exkurziu do svojrázne prozaického poviedkového sveta. V princípe však zostáva stále rovnaký - ide o len prelievanie jeho známych a "večných" tém do inej prezentačnej podoby svojského posolstva.

Paradox, absurditu i balans ľudskej existencie, zásadnú dôležitosť vplyvu spôsobu prežitia detstva na celý ostatný život, osamelosť indivídua uprostred hýrivej komunikácie, ktorá mu v podstate dosť prekáža, pocit akéhosi záhadného permanentného ohrozenia - to všetko je u Goldflama spracované ľahko ironicky, s poloúsmevom i nadhľadom, trpezlivo, pomaly, úspornými výrazovými prostriedkami a so zmyslom pre detail. Tragika či krutosť sú akoby zamatové až nežné informácie, podávané zvláštne nevzrušivo, ale možno o to naliehavejšie a vo viacerých vrstvách, i keď nie v početných riadkoch.

Menšia množina opakujúcich sa reálií (zvyčajne starí mládenci, otcovia a synovia v málo harmonických vzťahoch, synovia bez otcov, zvetrané manželské zväzky) má svoje obmedzenia, no na poukázanie ich absurdnej a utrápenej živosti to stačí. Hoci celoživotná Goldflamova produkcia horí nenápadným, ale pritom "zlatým plameňom" poetiky židovského písomníctva (primknutie sa k dychu a stopám Roberta Musila či Franza Kafku je nespochybniteľné), v prezentovaných poviedkach nie je priamočiary akcent tohto typu.

Pomalými a trpezlivými slovnými obrázkami, skôr "kozmopolitne až nadnárodne", ilustruje bezradnosť takzvaného moderného človeka, ako sme ho poznali v inscenáciách Hadivadla. Knižka tak, napriek skromnému rozsahu, venuje svoje vzácne sekundy času myšlienok skutočnému vnímateľovi.

Autor: Pavel Malovič(Autor je publicista)