Hľadám si prácu cez inzeráty, internet, cez známych," opisuje svoje skúsenosti dvadsaťosemročný absolvent obchodnej akadémie, vozíčkár Roman. "Vo viacerých konkurzoch som sa dostal aj do užšieho výberu, ale keď videli, že som na vozíčku, vždy mi povedali, že to ešte musia prerokovať s konateľom alebo niečo podobné a tam to skončilo. A pritom sa hlásim na také práce, ktoré vykonávať môžem. Ja predsa najlepšie viem, čo dokážem. Na západe chodia ľudia na vozíčku bežne do práce. Načo chodí človek s hendikepom do školy, keď mu spoločnosť nechce dať šancu? "
Určitou motiváciou boli v minulosti daňové úľavy pre podniky, ktoré dali ľuďom s postihnutým príležitosť, tie však už boli zrušené. Štát však zákonom stanovil, že zamestnávatelia majú povinnosť zamestnať aj takýchto pracovníkov a zároveň stanovil aj finančné sankcie za nedodržanie tejto povinnosti. Situácia sa však nezlepšila. Firiem, ktoré sú ochotné zamestnať postihnutých v bežnom pracovnom pomere je stále málo.
Podľa skúsenosti ľudí, ktorí postihnutým pomáhajú nájsť si prácu, sú na vine často najmä obavy z neznámeho. "Keď sa dozvedia, že ide o hendikepovaného človeka, hneď dávajú ruky preč. Ani si nevyskúšajú, či by to šlo," hovorí dobrovoľníčka, ktorá pomáha sluchovo postihnutým nadväzovať kontakt so zamestnávateľmi. "V jednom podniku mi rovno povedali, že postihnutých nechcú, lebo s nimi nemajú skúsenosti. Nepomohlo ani, keď som argumentovala tým, že pobočka toho istého podniku v inom meste postihnutých zamestnáva."
"Mali by sa zvýšiť pokuty. Dnes si mnoho zamestnávateľov zráta, že ich to vyjde lacnejšie, ak zaplatia 15 tisíc pokutu, ako keby zamestnali postihnutého," myslí si Peter Marček z Únie sluchovo postihnutých. "Druhá vec je osveta a rekvalifikačné kurzy pre postihnutých. Ak zamestnávateľ uvidí, že postihnutý je napríklad okrem remesla schopný sám zvládnuť aj vybavenie objednávky, vie napísať faktúru, pracovať s internetom, snáď bude pre neho zaujímavejší ako zdravý, ktorý vie iba to remeslo."
Aj keď sú hendikepovaní na mnohých miestach schopní plniť si pracovné povinnosti rovnako ako ich zdraví kolegovia, argumentom firiem býva aj to, že ľudia s postihnutím bývajú častejšie chorí. A teraz, keď zamestnávatelia musia platiť prvých desať dní práceneschopenky svojich pracovníkov, vyjde ich chorľavejúci človek drahšie. A keď ide navyše o súkromného podnikateľa s malou firmou, môže výpadok pracovníkov vážne ohroziť aj jeho konkurencieschopnosť.
Veľa kvalitnej práce na poli zamestnávania postihnutých urobili agentúry podporovaného zamestnávania. Dokázali zamestnať prekvapivo vysoké percento svojich klientov aj preto, že osobne nadväzovali vzťahy so zamestnávateľmi a pomáhali budovať kontakt a odstraňovať nedorozumenia medzi svojimi klienatmi a ich spolupracovníkmi aj po nastúpení do zamestnania. Dnes je ich činnosť paralyzovaná - štát akoby ich služby a potenciál nepotreboval.
"V zákone bol vytvorený priestor pre prácu Agentúr podporovaného zamestnávania a my sme ich v našich stratégiách využívali a aj v budúcnosti s nimi počítame. Ale zadávanie konkrétnej práce pre tieto agentúry je vecou úradov práce a je na každom úrade zvážiť, či ich pre svoju činnosť potrebuje," povedali nám na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. Prácu agentúr teda hodnotia pozitívne zamestnávatelia, ktorí s nimi majú skúsenosti, postihnutí ľudia aj pracovníci ministerstva. Má ministerstvo záujem, aby fungovali ďalej?
"Činnosť úradov práce koordinuje Ústredie práce a predpokladáme, že je tu priestor na to, aby sme vo vzájomnej spolupráci posunuli riešenie tohto problému ďalej," tvrdí ministerstvo. MONA GÁLIKOVÁ
Všetci zdravotne postihnutí, ktorí sa cítia byť diskriminovaní sa môžu obrátiť na Slovenské národné stredisko pre ľudské práva. Poskytuje právnu pomoc zadarmo.
