Román Tretie prianie komponoval Fulghum na Kréte. Tá je so svojou dlhovekou civilizáciou v centre autorovej pozornosti, a vymyslel si aj jej stelesnenie v postave Alexandra Evangelu Xenopuludakisa. Rozprávanie o Kréte je presnejšie ako cestovný sprievodca, pretože nepodáva len fakty, ale široko plynie osudmi krétskych obyvateľov a jej návštevníkov v uplynulom storočí. Dejové situácie sú sústredené na predvojnové a vojnové roky a potom na koniec 20. storočia, ale myšlienkové bohatstvo knihy čerpá z celej ľudskej histórie a spadá až do starovekých čias. Text dopĺňajú notové záznamy hudby Davida Caldwella, ktorá charakterizuje hlavné postavy, a ilustrujú ho početné krétske, monetovské a oxfordské pohľadnicové momentky výtvarníčky Karen Lewisovej.

Na rozdiel od verného obrazu Kréty sa pri Japonsku autor sústreďuje len na to, čo mu na Japonsku imponuje, totiž na jeho kultúru tzv. "plávajúceho sveta". Toto je typický prístup západných intelektuálov k ázijskému životnému štýlu a histórii, ktorý tak trošku nedovidí na jeho dno. V "uplývajúcom" duchu stvoril autor hlavnú ženskú postavu Allyson Octavie Rileyovej, Američanky so štvrtkou japonskej krvi. Je to žena všetkých masiek, nezvyčajných mien a preoblečení, osoba s analytickým intelektom, hlbokou intuíciou a geniálnou tvorivosťou, predovšetkým však matersky chápajúca mužskú existenciálnu úzkosť, okrem toho je "vydatá za pravdu" a je stále oblečená v modrom - modrá symbolizuje zasnenosť, hĺbavosť a tvorivosť - kvôli čomu začína pôsobiť akosi "vyvanuto", čím však ladí s vlastnosťami uplývajúceho sveta.

Treťou hlavnou postavou románu je Maxwell Pollock Millay, americký lekár, ktorému zomrela tehotná manželka, a on sa potrebuje dostať z traumy a zvážiť, čo s ďalším životom a kariérou. Stretáva sa s Allyson, ktorá sa ponúkne, že bude viac-menej neviditeľnou svedkyňou jeho duševnej rekonvalescencie.

Román má dve časti. V prvej čítame hlavne krétsku kroniku, ktorú počas svojho pobytu v Grécku spisuje Max Pol Millay, druhá nás pozýva do Francúzska a Anglicka. Tu spoločne trávia svoj čas Alex s Allyson. Pod Allysiným vedením sa najprv vyberú na výlet do Giverny, kde prežil druhú polovicu svojho života impresionista Claude Monet, ktorý by bez štúdia japonských grafík nebol Monetom, akého ho poznáme. Potom naši dvaja pútnici absolvujú poznávací zájazd po oxfordských kanáloch.

Druhá časť knihy je oproti predchádzajúcej "farebná" a nostalgickejšia, čo rešpektujú aj ilustrácie v šedivom ladení. Protagonisti nás vodia po cestách, ktoré z rôznych strán smerujú k zdôvodneniu veľkej hodnoty nezmyslu pre ľudský život. Esejistický štýl v druhej časti románu víťazí nad úvodným akčným rozprávaním, lež čitateľ sa nenudí. Autor má z čoho čerpať: za svojho života bol kopáčom, novinárom, pracoval na ranči a bol aj spievajúcim kovbojom.

Rôzni modernistickí i postmodernistickí myslitelia sa pasovali s problémom identity a Fulghum na nich nezabúda, ale životná skúsenosť sa bez prekomplikovaných hlbokomyseľností často úspešne zaobíde. Práve o životnej múdrosti a spokojnosti je táto kniha. Z hľadiska životného poznania sú posledné strany Fulghumovej práce o ochrane duševného vlastníctva elegantnou metaforou a výstižným zakončením, ktoré autor istotne ešte rozvedie v pripravovanom druhom pokračovaní. Tomuto pokračovaniu dávam svoj hlas už dnes.

Autor: JANA KUZMÍKOVÁ(Autorka je literárna vedkyňa)