Šalianku Janu Caltíkovú (na snímke počas streľby) vyhlásili v Kielcach za najlepšiu pivotku turnaja. Počas piatich duelov prekonala obranu súperiek 22-krát, ale ani jej góly Slovenkám postup nevystrieľali.
ŠTARTFOTO - SAMUEL KUBÁNI
Deväť rokov už slovenské hádzanárky neštartovali na európskom či svetovom šampionáte a počas budúcoročných MS v Rusku dovŕšia desaťročnú absenciu. Minulý týždeň v poľských Kielcach sa totiž lúčili s postupovými šancami už v I. fáze kvalifikácie, hoci skončili tesne za postupujúcou dvojicou Poľsko - Macedónsko. Výber českého trénera VOJTůCHA MAREŠA (na snímke Petra Pospíšila) pri rovnosti bodov s Macedónčankami zostal pred bránami baráže len vďaka horšiemu skóre. Chýbalo mu 13 gólov.
Čo rozhodlo o tom, že ste ani v tretej kvalifikácii na slovenskej lavičke neuspeli?
"Úvod turnaja. Ak by sme z prvých dvoch zápasov s Islandom a Macedónskom uhrali viac než len remízy, mohli sme oslavovať."
Preblesklo vám hlavou po konci súboja s Islandom (26:26), že ten bod možno rozhodne o našom vyradení?
"V tej chvíli ešte nie, netušil som, ako budeme hrať v ďalších zápasoch. Len ma mrzel stratený bod. Island mal byť najslabším tímom turnaja, ale jeho priebeh to nepreukázal."
Šancu na postup ste napriek tomu živili až do nedeľného vyvrcholenia. Litva mala k zdolaniu Macedónčaniek, v prípade ktorého by Slovensku na úspech stačilo akékoľvek víťazstvo v následnom zápase s Tureckom, veľmi blízko. Ako ste prežívali tú bláznivú nedeľu?
"Boli to infarktové stavy. Litovčanky prišli o víťazstvo päť sekúnd pred koncom. Ešte päť minút pred koncom viedli o štyri góly a mali možnosť hádzať sedmičku. Nepremenili a Macedónčanky za pomoci srbských rozhodkýň začali doťahovať. Keď vyrovnali na konečných 34:34, vedel som, že naša šanca je už len v rovine teórie."
V tej chvíli Slovensko potrebovalo zdolať Turecko o 20 gólov. Nepovažovali ste to ani chvíľu za možné?
"Dievčatá chceli, veľmi chceli, ale boli premotivované. Rýchlo sa zbavovali lopty a zahadzovali vyložené šance. Možno sme mohli vyhrať vyššie než sedemgólovým rozdielom, ale na dvadsaťgólový rozdiel sme určite nemali. Turkyne neboli slabým tímom, najmä ich spojky predvádzali výborný výkon. O postupe sa rozhodlo už skôr. Nemôžeme čakať, že za nás budú bojovať iné tímy."
Šnúra kvalifikačných neúspechov pretrváva aj pod vaším vedením. Nechýbala hráčkam po toľkých sklamaniach viera v prelomenie negatívnej série?
"To určite nie. Ani bojovnosť, ale len to dnes na postup nestačí. Mali sme tvrdo pracovať už cez rok, ale hlavný termín na prípravu hráčky premaródovali. Povolal som na zraz osemnásť hráčok, ale prišlo len dvanásť. A aj tých spoločných zrazov na zohratie sa bolo žalostne málo. Výkonom určite neprospieva ani veľký pohyb v kádri, veď za dva roky s hádzanou skončilo trinásť reprezentantiek."
Bolo vôbec v silách tímu postúpiť?
"Bolo. Dievčatá hrali dobre, ale, žiaľ, podávali kolísavé výkony. Na kvalitu sa sťažovať nemôžeme, veď kapitánka Gubová bola vyhlásená za najlepšiu brankárku turnaja a Caltíková zasa vyhrala medzi pivotkami. My sme si to neprehrali na poste krídel či pivota, ale menšou kvalitou na poste spojok. Tam, žiaľ, za posledné mesiace nastal úbytok, hoci nejaké nové talenty sa už objavili. Napríklad Beňušková z Banskej Bystrice. Taká Šimáková z Norimbergu mi však v Poľsku citeľne chýbala."
Zostala vám po troch neúspechoch chuť pokračovať ďalej?
"Musím to celé zvážiť a rozanalyzovať videozáznamy zo stretnutí. Zmluvu so zväzom mám do konca roka, potom sa uvidí."
RASTISLAV HRÍBIK
Slovenky v Kielcach
Island 26:26
Macedónsko 21:21
Poľsko 24:29
Litva 24:23
Turecko 35:28
Konečné 3. miesto
