Mikuláš (vľavo) a Miloslav Konopkovci na snímke z marca 2002. FOTO - TASR
Dvojičky prežili minulé leto atletických súťaží zasa pokope a v akcii. Guliarovi Mikulášovi v marci vypršal dvojročný dištanc za doping na halovom európskom šampionáte 2002 vo Viedni. Hlad po súťažiach ho stále drží.
"V marci chcem ísť do Madridu na reparát, preto som už mesiac v tvrdej, zatiaľ hrubej príprave," vraví. Ambície? Ich výšku naznačí poznámkou, že "európska halová medaila je najlacnejšia a výkon 20,50 m by na ňu mohol stačiť". Vzápätí sa prizná: "Fantazírujem aj o prekonaní Šulovho slovenského halového rekordu."
Jeho bývalý tréner ho utvoril pred vyše pätnástimi rokmi a má hodnotu 20,94. Od neho už len na šírku zopár palcov je hranica 21 metrov.
"Ak nerátam nešťastnú predvlaňajšiu Viedeň, najbližšie som k nej bol v Grécku na tohtoročnej olympiáde," tvrdí. "Stres však urobil svoje."
Miki má iba dvadsaťpäť rokov a aj výškou mét sa po prestávke rýchlo vrátil tam, kde bol kedysi.
Guliari ako jediní súťažili v starobylej Olympii. "Bol to nevšedný zážitok a česť, ale vzhľadom na pieskový podklad areálu som si pripadal ako na pláži," vraví. "Desiate miesto je cenné, no mieril som vyššie. Veď v poslednom tréningu som hodil 20,60 - a to mi ešte guľa prepadla cez prsty. Dopoludňajšia kvalifikácia sa skončila úspešne, ale akosi ma emotívne unavila."
V popoludňajšom finále ho vraj nemal kto vyhecovať. "Keby som tam bol, je v prvej osmičke," prisahá Miloslav, o päť minút mladšie dvojča.
V tohtoročných svetových tabuľkách hodu kladivom figuruje Milo ôsmy, ale na olympiáde skončil "až" štrnásty. "V kvalifikácii mi odišla koordinácia. Pritom som sa vždy vedel vo veľkých pretekoch ukázať," krúti hlavou a dodáva, že zrejme mal zlý deň.
Vymenili by ste tohtoročný osobný rekord 81,33 za olympijské finále? pýtam sa ho. "Myslíte užšie, osemčlenné alebo dvanásťčlenné?" pýta sa. Nevyjednávajte, odvetím a vzápätí sa všetci rozosmejeme.
Konopkovci sú dvojčenský tandem, ktorému konkurujú len Hochschornerovci.
Večer čo večer sa v telocvični čatianskej školy naháňajú za futsalovou loptou - spolu s kamarátom tvoria jeden trojčlenný tím a hrajú proti tímu domácich futbalistov. O kofolu. "Väčšinou neplatíme," unisono hrdo pripomenú.
Obaja sú už otcovia. Milov Milo má tri roky, Mikiho Karina tri mesiace. Narodila sa týždeň po otcovom finále v Olympii. Vraj diabol a anjel. Jedného je plný dom, druhá je spiaca kráska. Na jar ju čaká krst a rodičov svadba. "S priateľkou sme spolu tri roky a budúca svokra ma nahovárala na svadbu už tento rok," priznáva guliar. "Ale povedal som jej, že zásnuby, olympiáda, narodenie dcérky a ešte aj svadba by bolo na jeden rok priveľa radostí."
Konopkovci mali byť pôvodne v tomto čase na sústredení v Tatrách. "Miki však dostal angínu a na druhý deň sa nad Tatrami prehnala víchrica," vysvetľuje Milo. Na rozdiel od brata jeho netlačí čas - kladivom sa v hale nehádže.
"Ešte stále oddychujem," vraví. "Kým bolo teplo, hral som denne aj tenis, teraz už len futbal. Do činky sa mi nechce. Neviem sa prinútiť začať s prípravou. V januári však už nebude vyhnutia..." MARIÁN ŠIMO
