Mapa: Prirodzenou geografickou hranicou je rieka Dneper. Preteká zo severu metropolou Kyjevom, stáča sa na juhovýchod k Záporožiu a vteká do Čierneho mora. Historicky sa východnej časti Ukrajiny hovorilo "ľavý breh" a západnej časti "pravý breh".
Priemysel: Priemyselný východ krajiny vytvára prevažnú časť ukrajinského HDP. Len Donecká oblasť produkuje 20 percent celkového HDP. Vedľa bohatých nálezísk čierneho uhlia je teraz hlavným vývozným artiklom oceľ a chemický priemysel. Západ je agrárny a chudobnejší.
Rusko: Bližším vzťahom s Ruskom sa obyvatelia východu krajiny nebránia. Prozápadný Juščenko podporuje bližšie vzťahy s NATO a EÚ.
Jazyk: Na východe sa hovorí väčšinou po rusky, na západe sa ruština stále častejšie mieša s ukrajinčinou. Celkove však hovorí po ukrajinsky len asi tretina obyvateľov, dve pätiny používajú väčšinovú ruštinu.
Náboženstvo: Západ a časť strednej Ukrajiny je katolícka. Prevažná časť ukrajinských katolíkov patrí ku gréckokatolíckej cirkvi. Východ a juh vyznáva pravoslávie, čo ich z historického hľadiska prirodzene spája k Rusku.
História: Vzťah k Rusku rozdvojuje Ukrajinu prinajmenšom od roku 1654, keď sa zjednotila s "veľkým bratom." Od Ruska sa Ukrajina osamostatnila len krátko, potom ju znovu pohltila sovietska moc a držala až do vyhlásenia nezávislosti v roku 1991. Ale časť západnej Ukrajiny bola svojho času i súčasťou Poľska, Rakúsko-Uhorska, bývalého Československa alebo Rumunska. Nie je preto div, že - na rozdiel od východnej oblasti Ukrajiny - tie západné majú stále silné kultúrne väzby na strednú Európu. (čtk)
