Pracovník Úradu splnomocnenkyne vlády pre rómske komunity hovorí, že Slovensko je vo vzťahu k Rómom rasistické a občas sú takí aj policajtiTohtoročnú letnú dovolenku strávil v rómskej osade. Zo zlej vody dostal črevnú chrípku a schudol 14 kíl. Napriek tomu zvažuje, že tam pôjde znova. Bývalý policajt PETER MIKUŠ pracuje na Úrade splnomocnenkyne vlády pre rómske komunity.

Ako sa z policajta stane odborník na rómsku problematiku?

Ako jediný som sa na Policajnom prezídiu bližšie venoval problematike Rómov do roku 2003, keď som z polície odišiel. Poznal som najmä problémy segregovaných rómskych komunít. Od roku 2001 som pracoval ako predseda protirasovej komisie. Do roka sme robili minimálne dva týždňové výjazdy, kde sme sumarizovali poznatky najmä o porušovaní ľudských práv. Predovšetkým tam, kde sme sa dozvedeli informácie o policajnej brutalite, o neprevzatí oznámenia z dôvodov etnickej príslušnosti a podobne.

Boli podnety opodstatnené?

Časť z nich sa podarilo preukázať. Žiaľ, v domácej kuchyni to funguje tak, že niekto nie je rád, keď sa veci, ktoré smrdia, dostanú von.

Bola snaha takéto prípady zatajiť?

V niektorých prípadoch evidentná.

Aj keď bol dôvod na vyvodenie zodpovednosti voči konkrétnemu policajtovi?

Takých prípadov bolo viac. Niektoré boli dotiahnuté do konca prostredníctvom inšpekcie ministra vnútra, niektoré, žiaľ, nie. Mnoho prípadov zostáva otvorených. Povedzme, prípad usmrtenia pána Sendreia.

V správe o úžere, ktorú ste predkladali na rokovanie vlády, píšete o prepojení niektorých policajtov s úžerníkmi.

Žiaľ, na základe razantných pripomienok ministerstva vnútra museli byť niektoré z týchto pasáží zo správy vynechané.

Je verejne prístupná forma vašej analýzy v porovnaní s pôvodnou podobou okresaná?

Je značne upravená.

Ako vyzerá v praxi prepojenie niektorých policajtov a úžerníkov?

V mnohých prípadoch majoritná spoločnosť úžerníkov považuje skôr za tých dobrých Rómov. Oni sú oblečení čisto, dodržiavajú hygienu a kontakty sú predovšetkým cez pohostinské zariadenia.

Zúčastňujú sa na úžere aj policajti?

Boli takéto indície. V jednom prípade ide o priame organizovanie úžery na východnom Slovensku. Oslovil som Generálnu prokuratúru a políciu. Organizuje to bývalý policajt, v súčasnosti má podobné zaradenie v inej ozbrojenej zložke. Koná sa tam policajné preverovanie. Je kopec ďalších takýchto poznatkov, ale problém je získať svedkov. O tom by vedeli rozprávať samotní policajti, ktorí úžeru dokumentujú. Počet odsúdených za úžeru je naozaj len vrchol ľadovca. Hádam by mohli pomôcť policajní špecialisti pre prácu s komunitami. Od 1. januára sa to rozbehne ako pilotný projekt.

Je štát ochotný problém riešiť, keď aj takáto správa musí byť okresaná?

Záleží to na prístupe jednotlivých funkcionárov. S odstupom času sa na to môžem pozerať ako bývalý policajt. Základné nedostatky sú asi v hodnotiacom systéme polície. Stále sa uplatňuje systém počtu zistených a počtu objasnených prípadov, čo môže niektorých riadiacich pracovníkov navádzať, aby sa neznáme prípady neprijímali. Alebo presvedčiť oznamovateľa, že nejde o trestný čin a podobne.

Správa hovorí, že úžera nadobudla nebývalé rozmery, čo si pod tým predstaviť?

Polícia hasí len to najhoršie. Jej personálna zostava je oslabená. Množstvo skúsených policajtov odišlo aj v súvislosti s fámami o zrušení sociálnych istôt. Základné problémy sú už na obvodných oddeleniach, kde novonastupujúcich policajtov nemá kto pripraviť, chýbajú tam starší policajti.

Je väčšina Rómov obeťou úžery?

Nebývalosť tohto problému sa odkryla až po vehementnejšom zásahu ministerstva vnútra, ktoré začalo venovať úžere väčšiu pozornosť po medializácii úvah, že za rabovačkami stoja úžerníci. Okamžite sa to prejavilo aj na náraste počtu zistených prípadov. Otázka je, ako skončia pred súdom. Podľa mňa je neprípustné, keď súd uloží v jednom prípade úžerníkovi trest 5-tisíc korún a v druhom 15-tisíc, čo sa naozaj stalo.

Mohli podľa vás rabovačky skutočne spôsobiť úžerníci?

Je to otázne. Myslím si, že polícia takýto prípad nezadokumentovala. Určité indície sú.

Majú úžerníci takú moc, aby Rómov zmobilizovali a prinútili ich rabovať?

Rozhodne majú. Po roku 1989 sa zásadným spôsobom oslabila pozícia vajdov. V rámci podnikania nastúpili dravé typy, ktoré majú viac ekonomického myslenia. Trošku vyššie vzdelanie ako bývalé prirodzené autority. V niektorých prípadoch sa však možno aj oni sami zapojili do úžery.

Mohol by ešte návrat vajdov Rómom pomôcť?

Je to dobrá myšlienka. Je to určitý návrat k tradičným hodnotám rómskej komunity. V minulosti neboli také problémy s kriminalitou ako dnes ani vnútri uzavretých komunít.

Je uzavretosť dôvodom, prečo sú úžerníkmi iba Rómovia?

Netvrdím, že ju nevykonávajú aj bieli. V správe je naznačené, že sú firmy, ktoré idú minimálne v intenciách veľmi vysokých úrokov a zneužívajú naivitu klientov. Takýmto spôsobom nenaleteli iba Rómovia.

Čo je pravda na tom, že keď sa dostane Róm k peniazom, okamžite ich minie a nevie plánovať?

Určite to nerobia všetci. Chodil som po osadách, trávil som tam aj dovolenku. Sú ľudia, ktorí majú socioekonomické cítenie na vyššej úrovni. Nie každý z osady je obeťou úžery.

V osade ste aj spávali, išli ste na úplne neznáme miesto?

Pomery v niektorých osadách som spoznal počas predchádzajúcich výjazdov v protirasovej komisii. Vybral som si takú, odkiaľ bolo blízko k ďalším, a robil som tam dotazníkovou formou prieskum.

Ľudia, u ktorých ste spávali, patrili medzi tých, ktorí úžere nepodľahli?

Boli to práve obete úžerníkov.

Prečo súhlasili, aby ste u nich trávili čas a skúmali ich?

Problém by nebol ani v iných osadách. Základ je, aby človek z majoritnej spoločnosti prišiel do rómskej komunity a rozprával sa otvorene, jednoducho. Vtedy sú tí ľudia ochotní a naozaj veľmi ústretoví. Dajú aj to posledné.

Čo ste tam jedli?

Ja som prispel, ale jedol som väčšinou tradičné jedlá. Či je to už marikľa, čo je hrubá múka s vodou a trochou soli na hrubo opečená na peci. Je to nenáročné, zopár balíkov múky vidí človek v každej chyži, lebo je to najlacnejšia strava. Vyskúšal som aj goju.

Čo je to?

Je to v podstate hrubé črevo naplnené zemiakovou kašou osmažené v rúre.

Chutilo vám?

Kto je hladný, nemá problém najesť sa.

Ako často jedávajú Rómovia v osadách mäso?

Veľmi málo. Dá sa povedať, že tam, kde som sa pohyboval majú tzv. klobáskové dni počas vyplácania sociálnych dávok. Iste to nie sú klasické klobásky, zväčša je to parizer alebo špekáčiky. V súčasnosti sú dávky vyplácané na dvakrát. Tí, ktorí nie sú zaťažení vzťahom k úžerníkovi, majú mäso možno trikrát do mesiaca. Stretol som sa tam aj s bežným chudobnejším rizotom. Keď sa varí slepačia polievka, sliepka sa síce uvarí v polievke, ale potom sa mäso zje s ryžou alebo zemiakmi.

Dostanú deti niekedy čokoládu?

Musím sa zastať mnohých rodičov. Počas vyplácania dávok nakúpia malinovky, niečo sladké, až by som povedal, že je to niekedy až príliš.

V prevažnej väčšine sú tí ľudia nezamestnaní, čo robia počas dňa?

Ženy sa v podstate starajú o deti. Chlapi zásobujú drevom, mnohokrát však zotrvávajú v nečinnosti. Väčšina práce zostáva na ženách.

Zabáva sa spolu po večeroch celá osada?

Bol som v osade, ktorá má asi 400 obyvateľov. Večer sa v niektorej z chyží spustí rómska muzika, o tri chyže ďalej ďalšia. Vždy sa zgrupujú susedia, niekedy je naraz aj päť takýchto zábav. Často bez alkoholu, lebo ten nie je. Skrátka, ide iba o zábavu. Rozprávajú sa vtipy, spieva sa a tancuje.

Sú v osadách drogy?

V niektorých sú. Nie tvrdé, ale prchavé látky.

Každý pozná zábery na lesy, z ktorých si Rómovia vozia načierno drevo. Prečo stromy vždy odpília až vo výške pása dospelého človeka a vznikajú tzv. cigánske pne?

Toto vám nepoviem, nebol som s nimi pri tom.

Sú leniví?

Myslím si, že nie. Obávam sa tej stratenej generácie. To sú mladí Rómovia, ktorí mali v roku 1989 okolo 15 rokov a odchádzali zo školy. Hneď potom nastalo masové prepúšťanie, rušili sa technické služby, kde veľa Rómov pracovalo. Títo ľudia nikdy v živote aktívne nepracovali. Mnohí z nich nemajú utvorené ani základné pracovné návyky.

Nakoľko je rozšírená negramotnosť?

Ako kde. Záleží aj na tom, ako je osada vzdialená od obce.

Chcú rómski rodičia posielať svoje deti do školy, vedia aké je to dôležité?

Áno. V osade, kde som býval, sa snažia posielať deti do školy, hoci sú všetky do nohy v špeciálnej škole, s čím nesúhlasím. Rozprávam sa s nimi, čítam im rozprávky a oni to vnímajú. Problém je asi v tom, že niektoré šesťročné deti veľmi slabo ovládajú slovenčinu, čo ich veľmi znevýhodní pri vstupe do základnej školy aj pri psychodiagnostike. Nevedia, čo od nich psychológ chce. Boli prieskumy, že viac ako desať percent rómskych detí do špeciálnych škôl nepatrí. Je to škoda, lebo majú ľudský potenciál a je zašliapnutý hneď na začiatku.

Aj tak je pomer rómskych detí, ktoré skutočne patria do špeciálnych škôl v porovnaní s väčšinovým obyvateľstvom veľmi vysoký. Prečo?

V mnohých prípadoch za to môže nepodnetné sociálne prostredie v rodine. V niektorých osadách nie je elektrina, základná hygiena. Dieťa sa ani nemôže učiť. Rodič často dieťaťu dáva práce a hlavne starší nechápu celkom význam vzdelávania. Ale u tých mladších do 30 rokov sa mi zdá, že sa tá bariéra prelamuje.

Nespôsobuje to aj pohlavný styk medzi príbuznými?

Aj toto je veľmi rozdielne. Sú obce, kde dochádza k príbuzenským pohlavným kontaktom, a sú osady, kde sa to striktne zakazuje. Množstvo zdravotných a mentálnych porúch súvisí aj so životným prostredím, v ktorom deti bývajú a vyrastajú. Akú stravu má matka, či fajčí, ale rozhodne si myslím, že na zdravotný stav rómskej detskej populácie má vplyv nezdravé životné prostredie. V Rudňanoch žijú v zamorenom prostredí, kde sú ťažké kovy, na povrchových baniach a podobne. Zdravotne zlá voda je bežná.

Chystáte sa aj na budúci rok na dovolenku do rómskej osady?

Uvidíme.

Nepáčilo by sa vám viacej pri mori?

Aj tam som bol, ale som skôr za aktívnejšiu dovolenku.

Čo v osadách robíte cez deň vy?

Pozorujem. Počas poslednej dovolenky som niekoľko desiatokkrát zobral auto a viezol ľudí do nemocnice, lebo nemali ani na autobus. Dve deti som viezol rovno na ARO do Prešova. Jedno malo zápal pľúc a druhé bolo tak zahlístované, že modrelo. Hlísty mu odoberali kyslík a dusilo sa.

Koľko vás dovolenka stála?

Možno 4-tisíc na benzín, možno 6-tisíc ostatné náklady. Doniesol som nejaké potraviny a plus možno ďalšie dve tisícky som minul na 20-korunový poplatok pre lekára či na lieky.

Ste zaočkovaný proti infekčným chorobám?

Áno.

Ako to vyzerá s osobnou hygienou v osade?

Človek ju môže urobiť, ale len v potoku. Poprípade sa umývajú vodou zo studne.

Kedy začínajú Rómovia sexuálne žiť?

Individuálne. Poznám veľmi pekné dievča, má 17 rokov, a ešte sexuálne nežila. Ale poznám aj dievčatá, ktoré majú 14 a majú niečo za sebou.

Ako vnímajú Rómovia bielu väčšinu?

Ako koho. Záleží predovšetkým na tom, aké majú skúsenosti z vlastnej obce.

Je Slovensko vo vzťahu k Rómom rasistické?

Áno. Segregačné pohľady sú dané ešte z minulosti. Slováci sú dosť xenofóbni. Boli sme dlhé roky izolovaní, raz za čas sme videli černocha a všetci sme sa na neho pozerali s otvorenými ústami. Spoločnosť si musí veľmi rýchlo zvyknúť, že bude multikultúrna. "Ešte ako policajt som bol na pohrebe Róma, ktorý sa obesil vo výkone väzby. Jeho brat odpadol, volal som mobilom zdravotnú službu. Veľmi vtedy pršalo, lekárka niežeby prešla desať metrov do chyže, ale museli ho vyniesť von s horúčkou. Za nič na svete by neprekročila lávku a nevkročila dnu. Niekoľkokrát sa mi stalo v zdravotníckych zariadeniach, že prístup lekárov bol veľmi nepríjemný. Hrubé vyjadrovanie a nadávky.