Hospodársky rast Slovenska zrýchli v nadchádzajúcich dvoch rokoch podľa prognóz OECD na približne 5 percent ročne, mierne vzrastie i zamestnanosť. Inflácia zo súčasných vysokých úrovní značne klesne, keď v roku 2005 pominú efekty administratívneho nárastu cien, daňovej reformy a zdraženia potravín spojených so vstupom krajiny do EÚ.
OECD podotkla, že Slovensko potrebuje konkrétnejšiu komunikačnú stratégiu na prijatie eura. Jeho zavedenie v roku 2009 vyzerá podľa organizácie vierohodne, ak vláda dodrží odsúhlasené znižovanie výdavkov. Vládne konsolidačné plány sú pre OECD dôveryhodnejšie vďaka dohode o viacročnom rozpočte, ako aj podpore nezávislých poslancov hlavným reformám.
Výrazný ekonomický rast však klub združujúci 30 najvyspelejších ekonomík predpovedá v najbližšom období aj našim susedom, ktorí spolu so Slovenskom v máji tohto roka rozšírili Európsku úniu. Podľa správy však tieto krajiny budú dosahovať len čiastkové úspechy pri znižovaní svojich rozpočtových deficitov.
Česká ekonomika má v tomto roku rásť o 4 percentá rovnako aj v rokoch 2005 a 2006. Rastu napomôžu silný vývoz a domáce investície. Podľa OECD by sa však česká vláda mala viac zasadzovať za pokračovanie fiškálnych reforiem, ktoré v súčasnosti stagnujú. Taktiež je potrebné urobiť konkrétne kroky v reforme dôchodkového systému, zdravotníctva a reformách zlepšujúcich podnikateľské prostredie.
Rast maďarskej ekonomiky sa z tohtoročnej úrovne 4 percent pravdepodobne zníži na 3,5 percenta v rokoch 2005 a 2006. Podľa OECD vývoz z krajiny poklesne podobne ako aj domáca spotreba. Hlavným rizikom ekonomických výhľadov Maďarska je priveľký rozdiel medzi ambicióznymi rozpočtovými plánmi vlády a skutočnou situáciou v jej rozpočte.
Poľská ekonomika v budúcom roku zaznamená 4,3-percentný rast, ktorý bude ťahať domáca spotreba, zvýšená zamestnanosť a podpora z fondov EÚ. Nedávne posilnenie domácej meny zlotého spomalí rast vývozu a investície sa začnú zvyšovať až v roku 2006, uvádza OECD.
(sita, tasr)
