Disciplinárna komisia Slovenského atletického zväzu (SAZ) pozajtra rozhodne o treste pre guliara Milana Haboráka (nar. 11. 1. 1973), ktorý mal pozitívny dopingový nález 17. júla na pretekoch Super Grand Prix v Madride. Vrhač využil všetky možnosti, aby bol prípad jasný - tak alebo onak. Požiadal o vyšetrenie B-vzorky, odvolal sa na medzinárodnú atletickú federáciu, ktorej predložil výsledky série lekárskych vyšetrení. Využíva aj poslednú možnosť - vypočutie pred disciplinárkou nášho zväzu. Súčasný stav je nespochybniteľný, odborníci potvrdili, že guliarov zdravotný stav neukazuje na Haborákovu nevinu.

S trojnásobným slovenským Atlétom roka (2000, 2001, 2002) sme si dohodli stretnutie v jeho želiezovskom bydlisku. Hovoril otvorene. Práve s ním sa v minulosti dalo o dopingu oficiálne i neformálne hovoriť. V podstate s jediným naším atlétom. Nenamietal ani proti uverejneniu svojich názorov na veľký problém súčasného športu, nevyhýbal sa popisu užívania dovolených podporných prostriedkov, ako to robil on. V jeho prípade išlo najmä o stimulanty, ktorým dal vlastnú vtipnú "firemnú" značku - ježovidlá.

Prostriedok, ktorý mu našli v madridskej vzorke, je však iná káva. Chorionový gonadotropín (hCG) je peptidický hormón, ktorý sa prirodzene nachádza iba v ženskom organizme počas tehotenstva. U mužov stimuluje produkciu testosterónu a má účinky podobné anabolikám.

Vzácne môže byť produkovaný aj rakovinovými bunkami. Haborák sa priznal, že takú rozsiahlu sériu vyšetrení si dal urobiť preto, lebo sa tento fakt po náleze dozvedel. Je šťastný človek, že sa nič nepotvrdilo.

Čím sa chcete na vypočutí obhajovať, keď sú vaše lekárske odobrenia, našťastie, priaznivé?

Ničím, ak máte na mysli moju prípadnú snahu vymotať sa z dopingového priestupku, čo robiť nemienim. Porušil som pravidlá, za ktoré je sadzobník trestov. V mojom prípade dvojročný. Obe vzorky boli pozitívne, to je fakt. Vôbec nemienim spochybňovať ich vierohodnosť, hoci v B-vzorke bolo polovičné množstvo zakázanej látky oproti prvej. Pritom išlo celkom iste o jediný odber. To je mi fuk, podstatné je, že obe boli nepriaznivé. Z hľadiska trestu ma trápi jediné: či začne plynúť 17. júla, teda dňom odberu, alebo až vynesením trestu. Rád by som totiž ešte stihol podstatnú časť sezóny 2006. A je tu ešte jedna vážna vec. Nechcem vyzerať, akoby som sa štylizoval do úlohy obete. Predstavitelia Slovenského olympijského výboru, našej i medzinárodnej federácie, lekárskej komisie sa správali ku mne celý čas férovo a ústretovo. Mal som dosť času o všetkom premýšľať.

Haborák zdôraznil to, čo kole oči, čo je pre verejnosť kľúčovým bodom prípadu: "Pocitovo trest neprijímam. Svedomie mám čisté, nič som vedome nezobral. V žiadnom prípade však netvrdím, že zakázaná látka sa dostala do vzorky podfukom. Opakujem, nestal som sa obeťou žiadneho komplotu a nemienim vymýšľať absurdnosti o podstrčení, výmene nálezov, zlej práci madridského laboratória."

Aj na nevedomý priestupok má iste každý človek nejaký názor. Ako k nemu mohlo dôjsť?

Mám hypotézu, ale nič viac. Chýbajú mi dôkazy. Tie sú dnes podstatné. Možno o dva-tri mesiace poviem jasne. Naznačím smer myšlienok. V celej svojej doterajšej kariére som sa správal dosť amatérsky. Až príliš som uprednostňoval preteky, lebo rád súťažím. Myslím si, že to je zmysel športu. Bol som pohodlný, neraz som sa riadil heslom - čo môžeš urobiť dnes, odlož na zajtra. Do tejto kategórie neprofesionality patril tiež slabší záujem o biochémiu a pravidelnejšie porady s lekármi.

Na Atény ste sa však pripravovali zodpovedne, poslúchli ste radu lekára a so zranením ste neštartovali na halových majstrovstvách sveta, hoci ste chceli. Guliari súťažili v Olympii, tešili ste sa na ňu nielen športovo, ale priam ako archeológ-amatér. Ako na vás zapôsobila zvesť o pozitívnom náleze (14. augusta), keď ste sa už pomaly chystali na súťaž (20. augusta)?

Bol som zaskočený, trochu zmätený, ale pokojný. Veď ja som do toho dňa ani nevedel, čo je to hCG. Oznámili mi, že o deň musím odcestovať domov. Vedenie sa ku mne správalo slušne, rozhodnutie som pokorne akceptoval.

Pri rozhovoroch z Atén ste skutočne boli mimoriadne pokojný?

Som taký typ. A predovšetkým, mal som čisté svedomie, čo mám dodnes. Pravdupovediac, vtedy som naivne veril, že sa všetko vysvetlí. Pomaly mi dochádzalo - šanca, že druhá vzorka nepotvrdí prvú, je takmer nulová.

Po príchode domov ste sa na istý čas stiahli. Prečo?

Nevedel by som povedať nič iné, iba to, čo v Aténach. Navyše, už som vedel, čo je to hCG a zľakol som sa.

Koľko lekárskych vyšetrení ste absolvovali a, ak to nie je tajomstvo, s akým výsledkom?

Tri - v Nitre, Bratislave a jedno v zahraničí. Som v podstate úplne zdravý. Našli mi drobný urologický problém. Mám malé zranenie kolena, ktoré si mienim dať teraz operovať. A mám mierne zníženú hladinu testosterónu, čo je paradox. Ale v súvislosti s hCG je to už zanedbateľné, v mužskom organizme neprirodzený hormón rýchlo vyprchá z tela.

Chorionový gonadotropín sa aplikuje zásadne injekčne. To sa nerobí až tak často. Čo vám pichali?

Vitamíny, predovšetkým bé dvanástku, očkovali ma proti hepatitíde, užíval som injekčne občas kreatín v tekutom stave. Mimochodom, lekárom som odovzdal všetky prípravky a lieky, ktoré mám doma aj s denníkom ich používania. Povedali mi, že všetko bolo v poriadku.

Viete vysvetliť - prečo sú guliari tak často pozitívne testovaní a ich výkonnosť je v porovnaní z osemdesiatymi rokmi nižšia?

Sú prísnejšie pravidlá, čo je dobré. Antidopingový kódex i atletický sadzobník trestov rešpektujem. Porušil som ich, čaká ma trest. Iné je, že je mi bližší princíp postihov z prípadu na prípad. Iné je, ak niekto presiahne povolenú hranicu o jedno percento, čo môže byť aj náhoda, alebo stonásobne. A trest je rovnaký. Potom je tu príklad maďarských vrhačov. Tu ide už o vyslovený podvod, ktorý by si zaslúžil ešte vyšší trest. Ale zase, chýbajú dôkazy. Mimochodom, ja som sa o tomto ich ,systéme' dozvedel z počutia už pred štyrmi rokmi. Otázka dopingu je témou na roky, nie na hodiny.

Tréner Azarov sa po majstrovstvách sveta v Seville 1999 po vašom a Pankúchovom neúspechu rozcitlivel: Som Ukrajinec, viem, ako sa to takmer bez rizika robí, len ten Milan a Paľo to nechcú ani za svet. Navádzal vás niekedy bývalý kouč trebárs na užívanie vyššieho množstva dovolených podporných prostriedkov?

Nie. Iba často ukazoval videozáznamy so slovami - pozrite sa o koľko ma ten a ten horšiu techniku, o koľko má menej talentu a vrhá viac.

Takmer stopercentne dostanete v stredu dvojročný dištanc. Je dosť pravdepodobné, že od 17. júla. Budete považovať celú kauzu za uzatvorenú?

Určite nie. Budem sa svojou hypotézou zaoberať ďalej, chcem sa o celej veci radiť s odborníkmi. Nestiahnem sa, privítam, ak sa vo veci budú vŕtať aj iní. Zvyknem aj v zlom hľadať niečo pozitívne. Rok si oddýchnem, čo je fajn. Neviem, kedy skončím s atletikou, ale rád by som pretekal do ďalších OH. Najväčší možný trest som už dostal, nesmel som štartovať na olympiáde v Olympii. Pri mojom skúmaní mi nepôjde o satisfakciu alebo dokonca o náhradu. Keď však po návrate budem možno opäť dosahovať 20,50 m, či sa mi dokonca podarí sa zlepšiť, čo u guliarov v staršom veku nie je výnimka, tieň predošlého previnenia ma bude dusiť. Práve preto, že bolo nevedomé. Prípadné dobré výkony a úspech budú dôkazom, ale nie stopercentným. Doping je dnes veľmi chúlostivá vec. Ľudia ho vnímajú takmer ako trestný čin. Najväčší šok som zažil na tohtoročnom sústredení v južnej Afrike. Chlapček si pýtal autogram od Honzu Železného. Ten mu ho ochotne dal a fagan mu povedal: Aj ja by som chcel tak dobre hádzať, lenže to by som musel drogovať. Zamrazilo nás všetkých.

Ako reagujú ľudia na vaše striktné - nič som nezobral vedome?

Sú takí, čo mi neveria, aj mi to do očí povedia. To mi neprekáža. Veľa dôležitých ľudí ma podržalo. A nevnímam to ako súcit. Prehodnocujem celý môj prístup k športu. Som v princípe romantik. Pred pol rokom by som povedal, že nepravdepodobná, ale vysnívaná medaila z olympiády v Olympii by bola nad všetko zlato sveta, aj keby bola bronzová. Dnes už premýšľam - medaily z OH, nech sú hocikde, majú rovnakú cenu. Tak uvažuje súčasný profík. Dosť sa nútim do takéhoto myslenia. Dopingové previnenie vnímam v prvom rade ako pracovný problém.

Po vynesení trestu vám pravdepodobne hrozí výpoveď z banskobystrickej Dukly. Zamestnáte sa niekde?

V Dukle sa správajú ku mne slušne, ale s výpoveďou rátam. Aj mi naznačili, že ak sa mi bude krátiť trest, budem môcť v ich stredisku trénovať. Som piatak na banskobystrickej vysokej škole pedagogickej so špecializáciou na etiku. Chcem v prvom rade dokončiť školu, kde mi to narážkami parádne osolili. Nezamestnám sa. Keďže chcem pokračovať v aktívnej činnosti, tak by to bolo na necelý rok. Moja manželka, najväčšia opora, je na materskej dovolenke, máme malého synčeka. Možno si na ten čas vymeníme úlohy. Budem trénovať a všetko konzultovať. Roky mi pribúdajú. Prirodzene, aj počas trestu budem pod kontrolou. Dopingoví komisári ma môžu nečakane navštíviť kedykoľvek.

Slovenský olympijský výbor i atletický zväz vyhlásili, že budú od vás chcieť náhradu prostriedkov, ktoré vynaložili na vašu olympijskú prípravu, ak sa dokáže dopingové previnenie. Už sa tak stalo. Ako reagovali tieto inštitúcie?

Už mi poslali faktúry na náhradu, na druhý deň som ich vyplatil. Dovedna 300-tisíc korún. Nevyjednával som žiadny splátkový kalendár. Nejde o malú sumu, ale správajú sa ku mne korektne, chcem to opätovať rovnakou mincou.

Na záver si dovolíme hypotetickú otázku, ktorá súvisí s úvodom. Vychádzajme teda z toho, že ste zobrali doping nevedome. Akoby ste sa zachovali, keby ste ho zobrali vedome. Priznali by ste sa?

(Dlhé mlčanie). "Najskôr si dovolím poznámku k realite. Nemyslím si, že by som sa mal priznať k niečomu, čo som neurobil iba preto, že to vyzerá pekne. Nebolo by to falošné hrdinstvo? Nepodrazil by som ľudí, ktorí mi veria? A teraz k tej hypotetickej časti. Nie som svätec, iste som už v živote v maličkostiach klamal. Toto je vážna vec. Ale zodpovedne odpovedať neviem. Musel by som byť v takej situácii."

Haborák v súvislosti s anabolikami (guliari patria medzi chýrnych hriešnikov) spomínal prvé sústredenie v Nymburku. "Mal som sedemnásť rokov a pred starými mazákmi som sa vystatoval, že raz hodím devätnásť. Smiali sa: Chlapče, tak to teda budeš musieť brať bobule." Atlét neskrýval, že kedysi podrobne študoval časopis Muscle&Fitnes. Bádal po dovolených podporných prostriedkoch, aj ich skúsil: "Nemá to žiaden význam. Ak som zdvihol o kilo viac, tak je to veľa. Podľa mňa ide iba o reklamné triky farmaceutických firiem. A je to strašne drahé. Tiež mám strach. Za posledné dva roky som absolvoval deväť súťažných a štyri mimosúťažné kontroly. Naposledy prišli za mnou komisári o polnoci, lebo nemohli nájsť Želiezovce."

Z rozhovoru s Milanom Haborákom uverejnenom v SME v januári 2004