Pre každú z lodí pod velením Eleny Kaliskej, bratov Pavla a Petra Hochschornerovcov, Michala Martikána i dvojicu zjazdárov Vladimír Slučik - Jaroslav Vala, ktorých disciplína, žiaľ, nefiguruje v olympijskom programe, existuje argument dôvodiaci ju postaviť do čela.
Zvíťazila dáma. Elena Kaliská prelomila prekliatie štvrtých miest rázne. Na strmine slanej vody kanála Helliniko nedala súperkám šancu, z piatich pretekov Svetového pohára vyhrala štyri a pridala i zlato z majstrovstiev Európy. Petržalské dvojičky Pavol a Peter, pre zjednodušenie Hochšici, senzačne obhájili olympijské prvenstvo z OH v Sydney 2000. Michal Martikán začal slovenskú zlatú éru už v Atlante 1996, aby pokračoval dvomi druhými olympijskými miestami. Sedemnásťročné chlapča vhuplo do veľkého sveta z Liptovského Mikuláša. Ten bude od budúceho týždňa mať výsadu nosiť oficiálny prívlastok mesto olympijských víťazov.
Michal je dnes rozhľadený 25-ročný muž.
Šťastný novomanžel na sobotnom bratislavskom vyhlasovaní najskôr elegantne odmietol každú špekuláciu na tému povestného (ne)ťuku na olympiáde, ktorý ho stál dve sekundy i zlato výpoveďou: "Občas treba aj prehrať, aby si človek vážil víťazstvá." Auto si však vtipne vymaľoval mottom triumfátora.
Dvojica Slučik - Vala by podľa úctyhodného veku dovedna blízko osemdesiatky i tonáže zlata mali viesť pelotón. Pred rokmi sa dohodli, že to v zjazde potiahnu až po desať titulov majstrov sveta. Už im chýba jediný. Prvý získali v roku 1995.
Michal Martikán potom svoj fér ťah predsa okomentoval širšie. "Veď koľko omylov arbitrov sa pritrafí v hokeji," spomenul Mišo svoj obľúbený šport v období, keď aj divoké vody primŕzajú.
Otec Jozef, od septembra päťdesiatnik, potvrdil: Mišo to neurobil prvý raz. Na majstrovstvách sveta 1999 v španielskom Seu d' Urgell sme chceli podať protest, lebo sme nevideli žiadny priestupok a potvrdili nám to z viacerých výprav. Zhodou okolností tiež išlo o súboj medzi Mišom a Tonym. Syn prišiel a povedal nám, aby sme sa upokojili. On malý ťuk cítil."
Rozprávali sme sa o kráse vodného slalomu, športu najbližšie k prírode. Vlastne sa k nemu ani žiadna špeciálna technika nehodí, skúsili sme z tohto brehu. "Na olympijskej úrovni rozhodne áno. Američanom trvalo asi päť minút, aby na obrazovke bránky kontrastne vyčiernili a aj slepý musel vidieť, že žrde boli mierne rozhojdané už pred Michalovým vjazdom medzi ne. Zrejme úradoval vietor. Mišo sa bránky ani nedotkol," dôvodil Jozef Martikán v prospech techniky v kozmickom veku.
Tréner nedá na vodný slalom dopustiť. Ak sme spomenuli možnosť jeho vyradenia z olympijskej rodiny, ihneď sa rozohnil. "A prečo. Na svete je 144 kanálov. Austrálčania pred olympiádou škótili. Vraj načo im bude areál s divokou vodou a dnes stavajú v Perthe druhý. Zistili, že to nie je iba šport pre vyvolených, ale tiež možnosť zarobiť. Na prístupných raftoch sa môže spustiť každý. Konkurencia rastie na celosvetovú. Číňania sa chystajú ostošesť, Japonci si to nedajú ľúbiť. Lepšia sa Brazílčania, sem-tam už vidno Čiľanov. Inou kapitolou je naša liaheň. Máme skvelú generáciu, ale čo po nej. V Liptovskom Mikuláši to ešte ide ako tak, ale chudáci Bratislavčania sa do Čunova ani poriadne nedostanú mestskou dopravou. Kanál je síce perfektný, ale infraštruktúra k nemu úbohá. Vodohospodárske stavby šetria tam, kde nemajú. Mohla by to byť senzačná oblasť rekreácie i základňa nových nádejí," bránil Lipták hlavné mesto.
PETER FUKATSCH
