ILUSTRAČNÉ FOTO - ČTK/AP
BRATISLAVA - Dôchodková reforma spojená so zavedením sporivého kapitalizačného piliera skomplikuje vývoj verejných financií. Vo svojej najnovšej štúdii to tvrdí štátny Inštitút finančnej politiky. Odklonenie časti odvodov zo Sociálnej poisťovne na osobné dôchodkové účty totiž spôsobí výpadok príjmov priebežného piliera penzijného systému. Chýbajúce peniaze na vyplácanie súčasných dôchodcov bude teda musieť čerpať štát z iných zdrojov.
"Prvým problémom je fakt, že vzniknutý výpadok vo verejných financiách bude nevyhnutné postupne kompenzovať znížením výdavkov alebo zvýšením príjmov. Druhým, krátkodobým problémom je výrazné skomplikovanie plánovania deficitu verejných financií," zhodnotil dosah dôchodkovej reformy na hospodárenie štátu Inštitút finančnej politiky.
Neistota pri prognózach vývoja deficitu verejných financií spočíva v tom, že dnes nevie nikto odhadnúť, koľko ľudí odkloní časť svojich odvodov na osobné dôchodkové účty. Všetci pracujúci sa môžu pre odklonenie odvodov rozhodnúť do konca júna 2006, odvtedy už bude kapitalizačný pilier povinný, no len pre tých, ktorí začnú na pracovný trh prichádzať zo škôl.
"Je to náš názor pri našich predpokladoch. Myslím si, že medzi našou štúdiou a štúdiou ministerstva práce nie sú veľké rozdiely. Netreba za tým hľadať politické pozadie," tvrdí Ľudovít Ódor, riaditeľ Inštitútu finančnej politiky, analytického centra ministerstva financií. "Naše názory nemusia nutne odzrkadľovať názory rezortu financií," zdôraznil.
Komplikácie vo vedení účtovníctva štátu neprinášajú podľa Ódora z hľadiska makroekonomickej rovnováhy žiadne riziko. Zavedenie sporivého piliera a s ním spojené prehĺbenie deficitu verejných financií totiž len odkryjú neustále vznikajúci dlh v priebežnom systéme dôchodkového zabezpečenia. Ten vzniká preto, že pracujúci nedostávajú za svoje odvody žiadnu protihodnotu, a vzniká im len nárok na štátny dôchodok v budúcnosti. Tento ich nárok vytvára tzv. skrytý dlh štátu voči pracujúcim.
Výška deficitu verejných financií je dôležitá pri plánovaní zavedenia eura. Rada ministrov financií krajín Európskej únie síce nedávno neformálne súhlasila, aby sa časť deficitu verejných financií vznikajúca pri dôchodkovej reforme nebrala do úvahy pri posudzovaní pripravenosti krajiny na zavedenie eura, no z časového hľadiska je to pre Slovensko už bezpredmetné a spoločnú európsku menu zavedieme podľa plánu v roku 2009.
Neistota vo verejných financiách
"Presný dosah vzniku sporivého piliera na verejné financie nie je v súčasnosti možné presne kvantifikovať," tvrdí Inštitút finančnej politiky, analytické centrum ministerstva financií. Tempo prehlbovania deficitu verejných financií bude totiž závisieť od toho, koľko ľudí sa rozhodne odkloniť časť svojich odvodov z verejnoprávnej Sociálnej poisťovne na svoje súkromné dôchodkové účty. Inštitút finančnej politiky (IFP) počíta s tromi scenármi zapojenia sa pracujúcich do kapitalizačného piliera:
Očakávaný scenár
vek prieskum GfK predpoklad IFP
15 - 19 48 % 60 %
20 - 25 74 % 80 %
26 - 30 81 % 80 %
31 - 35 71 % 70 %
36 - 40 71 % 60 %
41 - 45 59 % 45 %
46 - 50 59 % 30 %
51 - 55 8 % 5 %
56 - 100 0 % 0 %
Rizikový scenár
Predpokladá krajný variant, že do druhého piliera sa zapoja všetci súčasní poistenci Sociálnej poisťovne, ktorí ešte nedovŕšili 52 rokov.
Minimalistický scenár
vek predpoklad IFP
20 - 25 69 %
26 - 30 55 %
31 - 100 0 %
