Chrobák je dlhý asi 3 milimetre a široký 3 milimetre. Krovky má jemne ryhované, čierne, pokryté žltými šupinkami, ktoré menia sfarbenie na chrbtovej strane na bielosivé a na brušnej na žltkavé. Stredom štítka sa tiahne svetlejší pás. Na nezrelých tobolkách, často ešte so zvyškami korunných lupienkov, možno nájsť tmavé škvrny, v ktorých samička vyhrýzla otvor. Do neho kladie vajíčka v období kvitnutia maku. Jedna samička môže naklásť až 400 vajíčok. O 3 až 5 dní sa liahnu biele rožkovito stočené beznohé larvy, ktoré vyžierajú semená tvoriace sa v tobolke. Ich úplný vývoj trvá 13 až 17 týždňov. Dospelé larvy opúšťajú tobolky v noci a kuklia sa v pôde v hĺbke 10 až 15 centimetrov. O 40 až 47 dní sa premenia na chrobáky, ktoré prezimujú a z pôdy vyliezajú v prvej polovici mája. Najprv sa živia na divých druhoch maku. Len čo však vyrastie mak siaty, prechádzajú naň a na stonkách vyžierajú pozdĺžne ryhy. V období kladenia vajíčok samičky vyhlodávajú mladé tobolky.
Ochrana sa robí až po zistení náletu chrobákov na porasty v štádiu tzv. háčkovania (pred kvitnutím, keď sú kvetné puky na ohnutej stopke). Používajú sa prípravky Nurelle D, Mavrik B a Karate 2.5 WG spolu so zmáčadlom Citowett na zvýšenie priľnavosti postreku. Kvitnúce porasty sa už nesmú ošetrovať!
Stonožky a mnohonožky patria medzi druhy žijúce v pôde, skleníkoch, pareniskách, pivniciach alebo v skladoch. Vyskytujú sa najmä vo vlhkých a humusových pôdach.
Stonožky majú na každom telovom štítku po jednom páre nôh. Bývajú rozličnej, zväčša tmavšej farby, merajú 6 až 15 milimetrov. Stonožka pivničná je typická oválnym, veľmi splošteným telom tmavosivej farby.
Mnohonožky majú na každom článku po dvoch pároch nôh. Telo býva veľmi pretiahnuté, valcovité, dlhé 9 až 16 milimetrov a široké približne milimeter. Väčšinou sú belavej farby, často so slabým leskom. Na každom boku sa nachádza rad asi 40 červených škvŕn, čo sú žľazy produkujúce červenú pálivú tekutinu. Mnohonožky sú dravce živiace sa najmä hmyzom (napríklad aj drôtovcami), menej hlísticami a podobne. Ich prítomnosť signalizuje zdravé prostredie a zdravú pôdu, nakoľko vo väčšom množstve bývajú iba v pôdach vyhnojených organickými hnojivami.
Stonožky aj mnohonožky sa síce môžu vo výnimočných prípadoch živiť aj rastlinnou potravou, keď ohrýzajú semená a klíčiace rastliny, ale škody bývajú zanedbateľné. Naopak, zasluhujú si našu ochranu, keďže tvoria dôležitú časť pôdnej fauny.
Ing. STANISLAV BAROK
