Tučnolisty sú rastliny suchých klimatických oblastí s tuhými a dužinatými listami. Podobne ako kaktusy, ktoré majú dužinaté stonky, si vyžadujú štrkovitý prevzdušnený substrát v malom objeme. Tučnolisty pestujeme v záhradke, ale častejšie v uzavretých priestoroch bytu, zimnej záhrady alebo skleníka. V záhrade ich umiestňujeme do skalky, na skalný záhon a múrik alebo na okraj záhonov. V skalke vytvárame ložisko substrátu pre tučnolisty. Nekarbonátový piesok alebo štrk a záhradnú hlinitú zeminu potrebujú tieto druhy: rozchodník obyčajný, lomikameň porcelánový, lomikameň zohnutolistý, skalnica pavučinatá, skalnica horská a niektoré ďalšie. Viac ich však rastie na karbonátovom substráte, prípadne na substráte s vyšším obsahom humusu v pôde: lomikameň vždyzelený, lomikameň sivý, lomikameň Hostov, lomikameň okrúhlolistý, rozchodník vždyzelený, rozchodník Sieboldov, skalnica južná, skalnica hybridná, skalničník srstnatý a iné.
V izbe najčastejšie pestujeme tučnolist stromčekovitý. Podobne ako púčikovec rúrkokvetý si vyžaduje hlinitý slabo kyslý substrát s nízkym obsahom živín. Na vyšší obsah živín sú náročné aloa stromčekovitá, gasteria škvrnkatá, havortia pásikavá, hoja vosková a podobne. Veľké tučnolisty pestujeme v kontajneroch umiestnených v zimných záhradách, na chodbách a vo vstupných halách domov. V lete ich prenášame na terasy alebo do záhradky. Spravidla ide o niektoré druhy agáv a portulakov. Väčšina tučnolistov sú však menšie izbové rastliny, ktoré sa pestujú v črepníkoch. Tučnolisty sú odolné voči zhutneniu a zasoleniu substrátu. Presádzame ich až po vzniku hustého koreňového balu, ktorý vypĺňa celý črepník.
Osobitnou skupinou tučnolistov sú tzv. "živé kamene", pochádzajúce z kamenistej púšte alebo z polopúšte. Vyžadujú si veľa svetla, málo vody a štrkovitý sterilný substrát. V zimnom období ich nesmieme zavlažovať. Kremičitú, žulovú a inú kyslú drvinu uprednostňujú tieto druhy: kužeľovec skalný, kužeľovec stlačený, kameňovec plochý, kameňovec červený a niektoré ďalšie. Zriedkavejší vápenatý substrát potrebuje najmä Titanopsis calcarea.
Doc. Ing. ZOLTÁN BEDRNA, DrSc.
