"Knihu Kena Keseyho Bol som dlho preč som nečítal, ale videl som divadelnú inscenáciu Prelet nad kukučím hniezdom, ktorá z nej vychádza. Veľmi sa mi páčila. S radosťou si prečítam aj knižný originál," hovorí bývalý reprezentant a dnes generálny sekretár Slovenského futbalového zväzu Dušan Tittel.
FOTO SME -
PAVOL FUNTÁL
Po filme Prelet nad kukučím hniezdom z roku 1975 sa zmenil život režiséra Miloša Formana, ktorý do USA emigroval v roku 1968. "Nakrútil som komerčne úspešný film a nakrútil som ho v Hollywoode, a tým som stratil punc podivného avantgardného Európana, ktorý má príliš škodoradostný zmysel pre humor a radšej sa otravuje s nehercami ako s hviezdami. Okamžite sa mi hrnuli tie najlepšie scenáre a nestalo sa, že by niekto na moju výzvu nezavolal," píše Forman vo svojej knihe Co já vím?.
Film chcel najprv režírovať sám Kesey. Chcel v ňom aj hrať a napísal prvú verziu scenára. Producentom Michaelovi Douglasovi a Saulovi Zaentzovi sa však nepáčil. Bol len vernou kópiou románu.
Forman mal pri písaní viac odvahy. "Zistil som, že filmová adaptácia je dielom zdravého rozumu a istej trúfalosti," píše. "Tak ako dobrý prekladateľ, aj dobrý scenárista netrvá na doslovnosti, ale používa vlastný výraz, aby adekvátne vyjadril zmysel a tón originálu." Forman román zredukoval na samotnú tému, nerozpakoval sa vyhodiť časti príbehu, a dal priestor tomu, čo na neho pri prvom čítaní najviac zapôsobilo a zrušil rozprávanie Indiána v prvej osobe.
Willa Sampsona - vysokého Indiána vhodného na úlohu Bromdena - našiel až po dlhom hľadaní, a hneď bol očarený jeho bystrosťou a inteligencou. Sampson chodil na nakrúcanie pripravený a mal mimoriadnu hereckú intuíciu. Keď sa po nakrúcaní dozvedel, že má za sebou veľkú úlohu, rozhodol sa presťahovať do Los Angeles a dúfal, že bude hviezdou. Ťažký život v Hollywoode však neuniesol, prepadol alkoholu a zanedlho zomrel.
Forman dlho hľadal aj psychiatrickú liečebňu, ktorá by mu umožnila nakrúcanie. Väčšina psychiatrov totiž román považovala za útok proti nim, a nechcela, aby bol sfilmovaný.
Tvorcovia mali šťastie v oregonskom ústave u Dr. Brooksa. Dostali jedinú podmienku - že vo filme budú hrať aj pacienti. Forman spomína, že práca a mzda im výrazne zlepšila náladu.
Pôvodný rozpočet producentov nepočítal s výdavkami na veľkú hereckú hviezdu. Forman si však myslel, že pre divákov bude lepšie, ak ich do surového a cudzieho prostredia psychiatrickej liečebne uvedie niekto známy a do úlohy McMurphyho nakoniec presadil Jacka Nicholsona.
Ten svojimi vtipmi uvoľňoval atmosféru. Bolo to treba, lebo medzi Formanom a kameramanom Haskellom Wexlerom bolo dusno. V polovici filmu nastúpil druhý kameraman - Bill Butler, a keď sa nakrúcanie neplánovane predĺžilo, prácu dorobil Bill Fraker.
Prvé názory kritikov boli zdržanlivé, film si získaval priazeň postupne. Jeho zisk - 280 miliónov dolárov - bol pre producentov nečakaným víťazstvom. Film získal päť Oscarov. Na prvý americký úspech svojho otca sa prišli pozrieť (po ôsmich rokoch odlúčenia) aj 12-ročné dvojičky Petr a Matěj Formanovci. Väčšinu večera prespali, ale to najdôležitejšie videli.
(kk)
