Len polovica z tohto schodku sa však dá vysvetliť iným prístupom ku kariére, uvádza sa v utorok zverejnenej štúdii.
"Ženské platy sú v priemere o desať percent menšie ako mužské a to aj napriek tomu, že obaja pracovníci majú rovnaký vek, vzdelanie i post. Neexistuje pre to žiadne štatistické vysvetlenie," tvrdí v správe autor štúdie Juhana Vartiainen, ekonóm z Labour Institute for Economic Research.
Hlavným dôvodom prečo ženy zarábajú menej ako muži je, že obe pohlavia si trvalo vyberajú odlišné povolania. Aj napriek tomu sa však tento trend postupne mení a rozdiely v platoch sa postupne zmenšujú, dodal Vartiainen.
V priemere sa však rozdiely v príjmoch žien a mužov v poslednom desaťročí stabilne držali na 20-percentnej hranici. V roku 1998 fínski muži zarobili mesačne priemerne 13.145 fínskych mariek, kým Fínky len 10.395 mariek.
"K obom číslam ešte musíme pripočítať približne desať percent, aby sme dostali výšku súčasných platov, ale ich pomer zostane v podstate rovnaký," vysvetlil ekonóm.
Štúdia ukázala, že ani vyššie vzdelanie príslušníčkam nežného pohlavia nezaručuje rovnako vysoký plat, ako mužom. Naopak, rozdiely boli menšie v nižších platových triedach - čím lepšie platený je post, tým väčší je rozdiel medzi zárobkom ženy a muža. Navyše vo Fínsku neexistuje sektor, v ktorom by boli ženy platené lepšie ako muži.
Fínsko bolo prvou európskou krajinou, ktorá v roku 1906 dala ženám volebné právo. Spoločne so susedným Nórskom, Švédskom, Dánskom a Islandom má krajina tisícich jazier najvyššie zastúpenie žien v parlamente.