"Možno, že nechápal, prečo sa nedokážeme rozosmiať, ale vedel, že kým sa človek nedokáže pozrieť na veci z ich veselšej stránky, nemôže byť naozaj pevný v kramflekoch."
Rozprávač, psychická obeť druhej svetovej vojny, Poloindián Broom Bromden rekapituluje posledné mesiace svojho dlhodobého pobytu na psychiatrickej klinike v Oregone. Spomína na tridsaťpäťročného tuláka a hazardného hráča McMurphyho, ktorý sa na kliniku dostal pre výtržnosti na nápravnej farme.
Svojou živelnosťou a chuťou žiť McMurphy rozvracia zabehnutý chod inštitúcie. Do sporu sa dostáva s jej reprezentantkou - vrchnou sestrou. Príbehom Bol som dlho preč Kesey výrazne inovoval typickú situáciu modernej americkej prózy, v ktorej je hrdina síce zabitý, ale zostáva neporazený. Finále románu spodobuje vedľa seba víťazstvo aj prehru ako dve rovnako pravdepodobné možnosti.
Ken Kesey bol kultovou postavou, legendárnym spisovateľom, hrdinom americkej kontrakultúry šesťdesiatych rokov, akýmsi styčným dôstojníkom medzi generáciou beatnikov päťdesiatych rokov a hippies. Jeden z prvých hippies, ktorí na začiatku 60. rokov podnietili neobyčajný rozmach ekologického, feministického hnutia, aj hnutia za občianske práva. On a jeho generační druhovia chceli svojou tvorbou zmeniť ľudí. Cítili, že civilizácia uviazla v slepej uličke a snažili sa ju nasmerovať k niečomu čistejšiemu a úprimnejšiemu, alebo rovno nájsť čosi, čo tu ešte nebolo.
Ken Elton Kesey sa narodil 17. septembra 1935 v La Junte v Colorade v Spojených štátoch. Na oregonskej univerzite v Eugene vyštudoval divadelné umenie, neskôr, v rokoch 1958 - 1959 sa zapísal na kurzy tvorivého písania na Stanfordovu univerzitu v Kalifornii. V roku 1962 doslova vpadol do literatúry, keď vydal knihu Bol som dlho preč (One Flew Over the Cuckoo's Nest). Román, ktorého príbeh sa odohráva v psychiatrickej liečebni, symbolicky opisuje zrážku slobodného jedinca s masovou spoločnosťou.
Príbehom Bol som dlho preč Kesey nadviazal na romantickú vzburu beatovej generácie proti ideálom konzumnej spoločnosti.
Po tejto knihe sa zdalo, že Ken Kesey stojí na začiatku veľmi sľubnej literárnej kariéry, ale v roku 1965 sa dostáva do sporu so zákonom - je obvinený z prechovávania marihuany. Už predtým však experimentoval s LSD a stal sa plateným dobrovoľníkom vládnych výskumov v nemocnici pre veteránov v Palo Alto, ktoré sa zaoberali vplyvom halucinogénov. V tejto nemocnici sa zamestnal a ako pomocník tu dokonca slúžil nočné služby na psychiatrii. Pred súdom Kesey utiekol do Mexika, ale keď sa vrátil, aj tak ho zadržali. Odslúžil si pol roka na pracovnej farme a vo väzení. A hoci mnohí jeho čitatelia a obdivovatelia očakávali, že hneď po odkrútení trestu si mladý spisovateľ sadne za stôl a bude písať, tridsaťročný Kesey sa rozhodol, že radšej bude "žiť". So skupinou Merry Pranksters sa zabýval vpestro pomaľovanom autobuse a vydal sa s nimi na cestu po Amerike.
Svedectvo o cestách, zážitkoch a experimentoch Kena Keseya podal vo svojej knižnej reportáži The Elektric Koll-Aid Acid Test v roku 1968 predstaviteľ amerického nového žurnalizmu Tom Wolfe. Toto obdobie sa neskôr pokúsil nejako zhrnúť a pochopiť aj sám autor v knihe Skrinka s Démonom, ktorú vydáva v roku 1986, v čase, keď žil na severozápade USA na dobytčej farme v relatívnej izolácii v úzkom rodinnom kruhu.
Napriek tomu, že Kesey tvrdil, že jeho najlepšou knihou je Tak mi niekedy napadá (Sometimes a Great Notion), román-kronika o viacerých generáciách mužného drevorubačského rodu, kritika dodnes tvrdí, že svoju prvotinu Bol som dlho preč žiadnym z ďalších diel neprekonal. V roku 1973 do knižky usporiadava Keseyov výpredaj (Kesey's Garage Sale) - staršie i novšie, publikované aj nepublikované prózy, na ktoré kritika zareagovala dosť rozpačito. Pre časopis Esquire napísal krásnu reportážnu prózu Abdul a Ebeneze, kde opísal svoju prácu s dobytkom na farme. Odvtedy sa venoval najmä svojim štyrom deťom a rodine na farme v Oregone.
Zomiera 10. novembra 2001 po onkologickej operácii ľadvín.
Autor: Text: VERONA ŠIKULOVÁ
