Pavol Weiss (1962) absolvoval scenáristiku a dramaturgiu na FAMU v Prahe. Počas štúdií realizoval rozprávku Kráľovstvo kaluží, pre rozhlas zdramatizoval Múr Jeana Paula Sartra. Po skončení školy pôsobil v reklame a marketingovom poradenstve. V roku 2003 debutoval románom Žime, potom uvidíme (L.C.A.), v ktorom ponúkol obraz súčasného človeka v prostredí biznisu. Preložil román českého spisovateľa Michala Viewegha Vybíjaná a publikoval poviedku Dream & Reality Ltd. v zborníku Sex po slovensky. FOTO - PETER PROCHÁZKA
"Dva razy som neuspel v súťaži Poviedka , tak som napísal radšej román. Pri písaní vychádzam z témy - ak mám nápad na poviedku, napíšem si poviedku. Pomstu som od začiatku vnímal ako novelu, ak by som sa podujal vyťažiť z nej román, asi by to bolo umelé a musel by som zvoliť iný spôsob rozprávania, inak uchopiť postavy," hovorí PAVOL WEISS o svojej novej knihe Pomsta. "Opäť sa chystám na rozsiahlejší text, ale je možné, že medzitým vydám poviedky."
Prostredie reklamy ste si zvolili preto, že sa vám zdá čitateľsky atraktívne?
"Určite nie. V reklame som pôsobil vyše desať rokov, preto som si, prirodzene, zvolil toto prostredie, dôverne ho poznám. Pri písaní sa neoplatí kalkulovať. Čitateľ nie je hlupák, odhalí na efekt vyrátané prózy."
Ako vyzeral prvý impulz na rozohratie Pomsty?
"Triviálne. Sedeli sme s Adym Hajdu a Romanom Luknárom v meste, popíjali sme kávu a Roman rozprával príhodu z Madridu, ako ho omylom zatkli policajti. Začal som fabulovať a potom som si doma večer námet zapísal. Z pôvodnej predstavy nezostalo skoro nič. Príbeh dostal svoj vlastný život. Je pravda, že som Pomstu chcel pôvodne spracovať ako filmový scenár, ale Dušan Taragel mi poradil, aby som najprv napísal novielku a až potom scenár."
Ako dlho ste novelu písali?
"Myslel som si, že to za mesiac zvládnem, no s knihou som sa moril skoro rok. Na scenár si nechávam čas."
Nakoľko verne do prózy dávkujete reálie?
"Toto tajomstvo si nechám pre seba, ale zabávam sa na tom. Veľa vecí je vymyslených, ale reálny detail vzbudí zdanie, že sa to mohlo stať, že ide o nejakú konkrétnu postavu, firmu, udalosť. Netajím sa tým, že príbeh sa dohráva v Bratislave. Ale agentúra, ľudia - to všetko ožilo iba v mojej hlave. No ak sa niekto spozná, nech sa prihlási."
Dostala sa do Pomsty aj klasická kladná postava?
"Vzniká dojem, akoby som sa vyžíval len v záporných postavách. Ale čistokrvný kladný hrdina, hádam, v literatúre - s výnimkou rozprávok - neexistuje. Mne to zaváňa naivitou. Ba hej, v časti ženskej literatúry určite sú také hrdinky, no tá literatúra tak aj vyzerá. Domnievam sa, že človek je zložitý, že v každom z nás je ukryté aj nejaké to zlo. Nemám rád jednoznačnosť."
Ako vznikol nápad so zapojením úryvkov z fiktívnej novely hrdinu - spisovateľa?
"Text v texte mi pomohol ukázať určitú dvojtvárnosť hlavného hrdinu Sama, ktorý sa v písaných úryvkoch vždy ukazuje v lepšom svetle. Vzniklo príjemné napätie, možno miestami aj humorné. Priznám sa, bránil som sa tomu, zdalo sa mi to zložité. Ukázať priemernosť tak, aby nenudila, býva ťažké."
Čo si myslíte o úspešnom českom bestseleristovi Michalovi Vieweghovi, ktorého román Vybíjaná ste preložili do slovenčiny?
"Myslím si, že Viewegh ovláda spisovateľské remeslo a o akejkoľvek téme by dokázal napísať knihu. Jeho postupy som neanalyzoval, no ak myslíte na príbeh, na humor, na skratku - to všetko spolu s ľudskosťou a milosrdnosťou k postavám spôsobuje, že je čítaný. On svoje postavy miluje, a mňa tak trochu hnevajú."
Máte s ním niečo spoločné?
"Rok narodenia a to, že naše prvé manželky sa volali Jarmily. Ja som však napríklad nenapísal štrnásť kníh a ešte som nezbil žiadneho kritika. Ani kritičku."
Autor: ZUZANA BELKOVÁ(Autorka je publicistka)
