1. Ako vnímate kvalitatívnu úroveň slovenského dizajnu aj v porovnaní s medzinárodným kontextom?
2. Do akej miery sa vám darí presadzovať vaše dizajnérske návrhy do výroby? Na akej úrovni funguje vzťah dizajnér – priemyselná výroba – klient?
ANTON BENDIS (1965) – cenu získal s Bjornom Kierulfom
1. Je to náročné porovnanie, pretože sa dá ťažko porovnať kvantitatívna úroveň finálnej produkcie. Tej je u nás, žiaľ, veľmi málo. Z našich skúseností však vyplýva, že u nás je možné vyrábať produkty, ktoré sú schopné konkurovať zahraničným svojím dizajnom. Z tohto pohľadu porovnanie s medzinárodným kontextom výchadza vcelku dobre.
2. Nie som si istý, či by mal práve dizajnér presadzovať svoje návrhy vo výrobe. Záujem na tom by mal mať výrobca. Čo sa týka vzťahu dizajnér – priemyselná výroba – klient, ten musí u nás budovať často dizajnér. Niekde vzťah funguje na dobrej úrovni, niekde nie. V každom prípade to však nie je v poriadku. Už zámer vôbec niečo vyrábať – a predávať – by mal byť zdôvodnený premysleným marketingom, a to je to,§ čo mi chýba. Ani nie tak v predloženej otázke – tá zodpovedá realite – ako v realite samotnej.
RICHARD ČISÁRIK (1972) – cenu získal s Milanom Mravčákom
1. Úroveň dizajnu na Slovensku považujem za primeranú dobe, spoločnosti, trhu a samotných ľudí – nás spotrebiteľov a užívateľov. Nie vinou dizajnérov sa nedá za desať rokov dobehnúť to, čo nám chýbalo 40-50 rokov. Jednoducho, iba odzrkadľuje: možnosti, ľudí, vzťahy, prostriedky, úroveň a kvalitu života.
2. Možnosti presadzovania našich myšlienok a dizajnu sú úmerné veľkosti dôvery klientov, ktorú získate a výsledkov, ktoré ste dosiahli profesionálnou prácou. Dôveru a schopnosti musíte premeniť na zisk, ktorý klient dosiahne aj vďaka dobrému a originálnemu dizajnu – priemyselného a grafického.
FERDINAND CHRENKA (1956)
1. Dizajn narodený v našej priemyselnej realite má štandardnú úroveň. Výrobcovia, ktorí sú schopní financovať výskum a vývoj, v ktorom by vznikali odvážnejšie štúdie a experiment oslovujúci srdcia „fajnšmekrov“ dizajnu u nás skoro neexistujú. Intelektuálna sloboda, ktorá nie je brzdená realistickými starosťami výrobcov, pomáha viac slovenskému dizajnérskemu školstvu, i keď v skromných podmienkach presadzovať sa aj v medzinárodnom kontexte.
2. Dizajn na objednávku je dostatočný dôvod, aby zúčastnení partneri našli spoločnú reč. V tomto spoločenstve vývoj, výroba, obchod sa mi darí komunikovať, lebo v presadzovaní svojich návrhov do praxe nemám zásadné starosti.
MARIÁN LUKÁČ (1976)
1. Kvalitatívna úroveň slovenského dizajnu ide ruka v ruke s kvantitatívnou úrovňou slovenského dizajnu. Očividne to platí aj v porovnaní s medzinárodným kontextom.
2. Nevidím dôvod na sťažovanie si. Darí sa mi to do takej miery, do akej v projekte zohľadním možnosti výroby. Vždy ich zohľadňujem.
Kompetentne sa môžem vyjadriť len ku vzťahu dizajnér – priemyselná výroba, ktorý môže byť veľmi plodný, pokiaľ konštruktér, s ktorým spolupracujem, netrpí dizajnérskymi ambíciami. Je to veľmi rozšírený neduh, pozostatok nedávno minulej doby, v ktorej konštruktéri zvykli suplovať funkciu dizajnéra. Vzťah priemyselná výroba – klient: v mojom prípade býva klientom priamo výrobca a neprináleží mi vyjadrovať sa k jeho vnútropodnikovým vzťahom. Ak je pojmom „klient“ mienený konečný užívateľ (konzument), je to otázka pre marketingového odborníka.
