S odchodom ruských vojsk, s koncom starých estrádnych zábav s Alou Pugačevovou sme zabudli na ruskú hudbu. Naša aj ich hudobná scéna nezávisle od seba začínala v prvých súkromných vydavateľstvách, prispôsobovala sa svetovým trendom, až sa tí najlepší a najlukratívnejší dostali do národných pobočiek svetových vydavateľských značiek.
Až na pár rokenrolových alebo punkových kapiel na letných festivaloch sme ruskú hudbu zabudli počúvať. A aj o nej písať - stačilo, že na Slovensko prišlo dievčenské duo z Moskvy a noviny mali problém - písať ich prepisom azbuky ako Taty, po slovensky ako Tatu, alebo anglickým slovom Tatoo? Nakoniec je to jedno, podstatnejšie je, že ruské duo prišlo na základe obrovskej popularity a žiadanosti, ktorej sa im na Slovensku dostalo.
Po tom, čo Julija a Lena pobláznili vrstovníkov v Rusku, hrávajú ich takmer všetky slovenské rádiá a klipové relácie. Na to všetko stačil jeden singel Nas nedogoňat. Nostalgiu za ruštinou u tínedžerov ťažko predpokladať - môže za to nová vlna záujmu o východných susedov alebo šikovná propaganda, ako ju len Rusi vedia urobiť?
Možnosť, že ľudí pritiahla nezvyčajne dobrá hudba, vylúčme hneď. Ich debutový album 200 po vstrečnoj (200-vkou v protismere) je kolážou dancefloorových diskotékových odrhovačiek, kolorovaných melódiami, ktoré miestami pripomínajú ruské častušky, inde írske gajdy a vokály, ktoré zo spevu prechádzajú v refrénoch do kriku. Tajomstvo úspechu je inde. Ruská ľubov premietnutá do šteklivej, dnes všadeprítomnej témy homosexualita, stvárnenej maloletými, ale sebavedomými dievčatami, pre ktoré akoby neexistovalo tabu.
Bozkávajú sa v klipe, spievajú o lesbickej láske (Ja sašla s uma, Ja tvoja ne pervaja), nevynechávajú podobne orientovaných chlapcov (Maľčik - gej) a neposkytujú rozhovory. Teda také podrobné, ktoré by mohli ukázať pravdu v jej promo-nahote. „Skoro som dospela. Veľa som prežila, aj veľa zlého. Sú také témy, o ktorých sa s rodičmi nerozprávam. Je lepšie, keď nič nebudú vedieť,“ hovorí Julija v knihe Vsjo o Taty, ktorá už stačila o kapele vyjsť. Odpovedia na všetko, čo chcete, ale len tak, ako ony chcú a čo zabudnú, to pohotovo doplní ich všadeprítomný manažér a režisér klipov. Nachvíľu vtedy vyzerajú ako cvičené opičky.
Prečo teda ten úspech, medzi priaznivcami hraničiaci s hystériou? Pretože také niečo tu ešte nebolo. Kadejaké západné boybandy už útočili na srdcia fanyniek, ale to, že je jeden člen gej, vyšlo na povrch nechtiac, formou senzácie. Taty túto senzáciu otvorene núkajú. Čo by povedali na také promo naše Tweensky?
Rusi, ak máte ešte nejaké kapely, ale staršie, hudobnejšie a aspoň také štipľavé, pošlite nám ich, chceme ich počúvať!
DENISA VOLOŠČUKOVÁ
