
Dušan Vicen (vpravo) v opere Smrť v kuchyni. FOTO - CTIBOR BACHRATÝ
a pozvaní na zahraničné festivaly - naposledy získal Cenu divákov na pražskom medzinárodnom festivale nezávislých a amatérskych divadiel Malostranská beseda 99 a hlavnú cenu na celoslovenskej prehliadke v Spišskej Novej Vsi. Nedávno k nim pribudol už tretí titul Kráľ inšpirácie na trnavskom festivale Divadelné inšpiratívne vystúpenia - DIV 2001, tentoraz za hru Geniálna epocha podľa Schulza. V piatok má v bratislavskom Divadle Stoka v jeho réžii premiéru pôvodná opera Mareka Piačeka Posledný let.
Prečo práve Geniálna epocha podľa Schulza?
„Dlho som rozmýšľal o tom, prečo je Schulz napriek svojej genialite pomerne málo známy. Nakoniec sa práve vyrovnávanie s tajomnými Schulzovými textmi stalo ústrednou témou inscenácie, kde proti sebe stoja povrchní ľudia, pohnutý život a originálne dielo génia. Kombinácia dostatočne tragická na to, aby sa na nej dalo z prítmia hľadiska pobaviť.“
Ako vnímate svoje divadlo?
„Na javisku materializujem svoje cítenie a ponúkam ho iným. Nemyslím si však, že divadlom môžem zmeniť svet. Divadlo pre mňa znamená predovšetkým ľudí, s ktorými ho robím. Atmosféru, spoločnú trému pred premiérou a moje kŕče v šatni, keď sú herci na javisku. A spoločné, zväčša nekončiace a zdanlivo nezmyselné hľadanie odpovedí na otázky, ktoré si mnohí nikdy nepoložia.“
A čo hľadanie istoty v kamennom divadle?
„Nie. Nedokážem fabrikovať predstavenia, v ktorých by som iba cizeloval interpretáciu hotového textu. Rád by som pracoval všade, kde mi bude umožnené robiť divadlo tak, ako ho cítim, s tými, ktorých si vyberiem a ktorí budú ochotní so mnou spolupracovať. A nielen preto, že sú za to platení. Potrebujem ľudí, ktorí vedia slobodne tvoriť. Mám šťastie, lebo práve takí sú členovia DISK-u.“
Môžete si teda slobodu dovoliť?
„Vlastnú slobodu sponzorujem prácou v televízii.“
A divadelnú?
„Získať peniaze na činnosť celého amatérskeho divadelného súboru je ťažšie. Našťastie, Trnava je nám priaznivo naklonená. Máme priestor na skúšky a mesto nám poskytuje aj finančný príspevok na činnosť, ale bez ďalšej pomoci sa aj tak nezaobídeme.“
Nezmenila sa situácia po úspechu Geniálnej epochy?
„Po pražskom festivale sme dostali pozvanie do Venezuely, ale cestu by sme si mali zaplatiť sami, a tak sme to odmietli. Po vystúpení na festivale v Bielsko-Bialej sme na február dostali pozvanie Krakova a Varšavy. Ak sa nám podarí zohnať peniaze, v máji by sme mali vycestovať na festival v Brazílii.“
Nerátate s podporou štátu?
„Od neho pomoc nemôžeme čakať, lebo štátne granty na podporu prezentácie slovenského amatérskeho divadla v zahraničí nejestvujú. Založili sme občianske združenie, oslovujeme sponzorov a časť výdavkov hádam dokážeme uhradiť aj zo súkromných prostriedkov. Nevidím síce do toho, koľko má štát peňazí, ale myslím si, že ešte dlho nebude mať na to, aby pochopil, v čom spočíva návratnosť investícií do kultúry.“
Trpí podobnými nedostatkami aj trnavský festival DIV?
„Zdá sa mi, že aj tu sa zámery krížia s nedostatkom finančných prostriedkov.“
Pražská Malostranská beseda 99 je na tom lepšie?
„Prahe môžeme tento festival len ticho závidieť. Nemám na mysli len jeho organizáciu a finančné zabezpečenie, ale fakt, že tam dostali všetky súbory reálnu možnosť oznámiť svetu, že jestvujú a tvoria.“
Budúcnosť?
„Pyšné tvorivé štádium, v ktorom ma diváci nezaujímali, mám už za sebou. Teraz sa už od začiatku pýtam, ako prepašovať našu ideu aj k tým divákom. Uvažujem o rafinovanejšej forme divadla, vyjadrovacie prostriedky však nemusia byť vždy objavné a nové. Do budúcnosti so spoluautorom a dramaturgom Geniálnej epochy, Vladom Jančekom pripravujeme štyri návrhy, z ktorých si vyberieme tému novej inscenácie.“
Autor: ELENA URSINYOVÁ