„S jedným oknom sa dve dievčatá hrali tri hodiny, takže som platila šesť hodín práce, ale pretrieť rám okna im ani nenapadlo.“ Po tejto skúsenosti prešla k inej firme, a tam si našla upratovačku, ako hovorí „stálicu“, dochádzajúcu raz za dva týždne. S ňou je spokojná.

Klienti dávajú prednosť tomu, aby sa u nich upratovačky nestriedali. Keď musí firma poslať náhradu, majiteľ bytu sa neraz cíti nesvoj. „Cudzia“ upratovačka nikdy nemá v oku všetky úkony a ťahy a nepozná vrtochy obyvateľov bytu.

„Upratovačkám z firiem v zásade nič nezazlievam, ale pri každej cítim, že je to námezdná sila,“ hovorí ďalšia žena pravidelne využívajúca služby upratovačiek. „Neupratujú to ako niečo svoje, cítiť, že sú najaté. Ešte sa mi nestalo, že by niektorá sama od seba urobila super robotu. Nie sú iniciatívne. Zakaždým čakajú, či sa k tomu, čo urobili, ozvem, alebo či to prejde tak, ako to je.“

Iná zákazníčka so záujmom sledovala, ako si poradí s jej domácnosťou mladý upratovač. „Bol zlatý, všetko urobil, ale jedno je pravda – chýbalo mu babské oko. Umyl vaňu, ale mydlovničku neutrel, ani kachličky, nevidel prach na niektorých veciach, jednoducho nebolo tam to ženské videnie.“

Od objednania profesionálnej upratovačky mnohých odrádza predstava, že sa im po byte pohybuje cudzia osoba. Na jednorazové vianočné upratovanie nie je podľa vyjadrení upratovacích firiem nutné nechať agentúre kľúče. Najlepšie je, keď je zákazník doma, keď firma príde a vysvetlí, čo si želá. Po uprataní by mal pracovníka skontrolovať.

(ru)